V Pálffyho paláci je prvýkrát v takomto rozsahu vystavená expozícia amerického fotografa, maliara, sochára a filmára Mana Raya. Fotografie prezentujú jeho najznámejšie autoportréty, portréty umelcov A. Bretona, G. Chirica, S. Dalího, L. Bunuela, J. Miroa. FOTO SME – PAVOL MAJER
Tri príspevkové organizácie mesta – Mestská knižnica, Mestské múzeum a Galéria mesta Bratislavy, dostali konečne po štyroch rokoch škrtenia od mesta viac peňazí. Ako svorne povedali riaditelia týchto organizácií, peniazom sa potešili, pomôžu však len na zaplátanie medzier. Mnoho umeleckých diel ušlo našim galeristom na aukciách a predalo sa do zahraničia. Potvrdili, že mesto by sa mohlo ako ich zriaďovateľ správať veľkorysejšie Okrem zvýšenia príspevku na kúpenie nových kníh či doplnenie zbierok zvyšujú sa aj platy zamestnancov. Mesto doteraz platilo vysokoškolských odborníkov pod úrovňou celoštátneho priemeru.
„Situácia je naozaj napätá, hoci sa snažíme, aby to na našej činnosti ľudia nepocítili. Musíme vymýšľať, aby sme prežili. Terajšie zvýšenie miezd je mierne,“ potvrdil riaditeľ múzea Peter Hyross.
Úspešnejšia ako štátna
Najúspešnejšia je mestská galéria, ktorá ponúka samé ťaháky. Na tento rok dostala navyše milión korún, za ktoré si doplní zbierku. Za posledné štyri roky riaditeľovania Ivana Jančára sa návštevnosť priestorov v Mirbachovom a Pálffyho paláci zvýšila šesťnásobne a príjem z návštevnosti bol 1,2 milióna korún. Na porovnanie – štátna SNG mala vlani príjem 1,4 milióna so sedemkrát väčším rozpočtom. V poslednom čase sa mestskej galérii podarilo doviezť špičkové výstavy – Dala Chihulyho a Kolomana Sokola. Netradične, pre veľký záujem posledné dva dni predĺžila otváracie hodiny. Chihuly daroval galérii dielo v hodnote 30-tisíc dolárov. „Päťsto ľudí za deň prišlo do Mirbachovho a päťsto do Pálffyho paláca, čo je na výstavu veľmi veľa,“ zhodnotil Jančár. Rekordnú návštevnosť mala výstava Alfonza Muchu, ľudia čakali na vstup na ulici. Za deň ju videlo dvetisíc návštevníkov. V súčasnosti ponúka unikátnu výstavu fotografií Mana Raya.
Galéria dáva na jednu výstavu zo svojho ropočtu 15-tisíc korún, celkom robí výstavy aj za 1,5 milióna korún. Ostatné prostriedky sa zháňajú iným spôsobom.
Môžu kúpiť polovicu knihy na jedného
Mestská knižnica dostane viac o 900 000 korún. „Keby sme nekupovali nové knihy, už by sme boli dávno archívom. Kniha stojí priemerne okolo 180 korún, pred desiatimi rokmi to bolo 40 korún. Na jedného čitateľa sme v minulosti mohli kúpiť štvrtinu knihy, po zvýšení to bude tak polovica knihy,“ povedala riaditeľka, knihovníčka roka Elena Veľasová. Optimálny počet je jedna nová kniha na čitateľa. Mestská knižnica je počtom 13-tisíc čitateľov na druhom mieste za Univerzitnou knižnicou, denne ju navštívi 400 ľudí.
Skladujú, kde sa len dá
Mestské múzeum tento rok dostalo naviac dva milióny korún, z toho dá polovicu na rekonštrukciu veže radnice. Projekt na jej obnovu existuje už od roku 1998, vtedy sa počítalo so sumou 4,5 milióna korún. Z pridelených peňazí sa zrejme vymenia len okná a opraví fasáda. Najväčším problémom múzea sú však depozitné priestory. Tento problém nevyrieši ani milión navyše. „Exponáty ukladáme, ako sa len dá. V objekte Starej radnice od povaly až po suterén, v skriniach, na policiach. Chceli sme, aby nám mesto dalo nedostavanú budovu na Skalnej ulici, ale neuspeli sme,“ dodáva riaditeľ múzea. Budovu pôvodného múzea revolučných tradícií na Skalnej ulici mesto ponúklo na odpredaj verejnou súťažou.
INGRID DROZDÍKOVÁ
