|
Galéria mesta Bratislavy otvára dnes o 17.00 v Pálffyho paláci na Panskej ulici stálu expozíciu 100 rokov reality. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
ie priestoru určite výzvou.
"Doteraz som robil biekoľko výstav slovenského výtvarného umenia a táto expozícia zúročila všetky moje skúsenosti," hovorí Gregor. "Samozrejme, že človek si musí určiť prísne kritériá, podľa ktorých vyberá, a držať sa ich. Možno preto návštevníci nenájdu na výstave niektoré mená, ktoré by hľadali. Každý kurátor má svoj pohľad, ja som sa snažil dať dôraz na neprávom opomínaných autorov druhej polovice 20. storočia a obdobia normalizácie a tiež na konceptuálne umenie."
Keďže slovenský realizmus 20. storočia má rôzne podoby, aj spôsoby jeho prezentácie môžu vychádzať z rôznych prístupov. Richard Gregor zvolil formu piatich tematických okruhov, ktoré sa nedívajú na daný problém chronologicky, nepredstavujú realizmus vo svojom vývine. "Expozícia je ahistorická. Každý okruh by mohol byť zároveň samostatnou výstavou." To znamená, že je aj flexibilná a môže sa ďalej dopĺňať zo súkromných zbierok alebo zo zbierok iných galérií.
Prvý okruh má názov Realizmus a skutočnosť, pričom realizmus má podľa Gregora aj metaforický význam, pretože "naše umenie je často mýtizujúce a modeluje si ideálnu realitu". Napriek tomu, že realizmus ako štýl najväčšmi vyhovuje ideológiám pre svoju čitateľnosť, ktorá je manipulovateľná, tento okruh má svoje dominanty. Pohybuje sa od sociálneho realizmu 20. a 30. rokov po hyperrealizmus, pričom protipólom sú napríklad diela konceptualistov. Sú tu diela Kolomana Sokola, Alexandra Bazovského, Veroniky Rónaiovej či Júliusa Kollera a Antona Čierneho.
Dielo ako konštrukcia je druhým okruhom. Zaoberá sa problémom analýzy vo výtvarnom umení od technickej analýzy videného, problematiky svetla až po konštruovanie diela. Tu spomeňme aspoň Ester Šimerovú-Martinčekovú a Miloša Urbáseka.
Vzory a ich presahy. Tento okruh sa zameriava na protichodnosť fenoménov, integrovaných často aj do jedného diela, čo je odozvou vplyvu svetovej moderny v našich podmienkach. Návštevník tu nájde diela Ľudovíta Fullu či Rudolfa Uhera.
Štvrtý okruh nesie názov Akadémia krásnych umení, zaoberá sa námetmi, motívmi, atribútmi, symbolmi a citátmi v umení a tiež problematikou hrdinu v dielach Mikuláša Galandu, Cypriána Majerníka, Zoltána Palugyaya alebo Juraja Meliša.
Posledný okruh Veľké telo sleduje problematiku telesnosti v umení. Súvisí s expresivitou, ktorá sa v druhej polovici 20. storočia vyvíjala od fyzického gesta k myšlienkovému, od zobrazenia telesnosti až po fyzickú prítomnosť diváka v diele. Obe vývinové skutočnosti sú markantné v dielach Ivana Štěpána, Petra Bartoša a Ilony Németh.
