|
V rámci festivalu komornej hudby Konvergencie vystúpilo aj trio Peter Breiner (v strede, klavír), Stano Palúch (vľavo, husle) a Boris Lenko (vpravo, akordeón). FOTO - TASR |
Sedem koncertov Konvergencií - festivalu komornej hudby, ktorý spája klasickú hudbu s alternatívnymi žánrami a štýlmi, znelo od štvrtka do včerajšieho večera. Opäť v zajímavom dialógu medzi interpretmi a aj medzi interpretmi a publikom. Spoločnosti pre komorné umenie a hlavne Jozefovi Luptákovi sa podarilo zorganizovať stretnutie s vynikajúcim umením a skvelými interpretmi v pohodovej atmosfére.
Z programu je ťažko vyberať, návštevnosťou však ľudia ocenili Nočný koncert Petra Breinera, Stana Palúcha a Borisa Lenku, na Bratislavskej noci komornej hudby projekt SpaceBoys Andreja Šebana a Tóna Kubasáka a koncert Idy Kelarovej.
Projekt SpaceBoys Polymus je už zvyknutý na dobré kritiky a komu sa od mája nepodarilo získať rovnomenné CD, mohol si teraz dopriať "výcuc" naživo. Kto ešte nepočul a nevidel, bol prekvapený prechodmi vesmírnych chlapcov od džezových polôh cez vesmírno-folklórne invencie až po niektoré prvky európskej vážnej hudby. To preto, lebo od posledného Andrejovho Bezvetria sa klíma závratne zmenila. Na čo? Šebanov a Kubasákov experimentálny (hudobno-mentálny) krok do 21. storočia bude asi najjednoduchšie označovať ich vlastným výmyslom: postdodekafonický neoimpresionizmus až geoartnihilizmus.
V piatok po deviatej začali SpaceBoys v Klariskách zľahka a pozvoľna príjemnou "ursiniovkou" o stretnutí s Dežovým synom. A potom sa to už rozbehlo mnohými a celkom inými chodmi, veľkými aj malými porciami - na CD obrátená DedinaPerina, DomPec, Peace&Love... Slovné groovy sa striedali s vrstvenými vokálmi, výkrikmi fujary gitarovej alebo skutočnej, Schönbergovými dodekafóniami, hendrixovskými vypaľovačkami, harmóniami a dizharmóniami, "siatím semena do zeme, do ženy" a aj uťahovaním si z našej hudobnej scény, skrátka taká "vesmírna prda". Chaos? Nie, ale zaujímavo vykomponovaný, celkový TotalBrutal.
Reakcie na koncert boli rovnako rozdielne ako na samotný album. Našťastie pre oboch interpretov vo veľkej väčšine nadšené. Je už jedno, či ste príjemne meditovali, alebo si chránili citlivé uši pred niektorými vražednými zvukmi.
Ide Kelarovej patrili v sobotu dva koncerty, na tom druhom sa však avizovaná klasika nekonala, všetko bolo plne v réžii rómskych piesní a zboru Apsora. Ida dokázala to, čo vždy. Chytiť poslucháčov za srdce, presvedčiť ich, že smútok je so všetkou svojou silou a hĺbkou krásny a život napriek nemu radostný.
Najlepšia interpretka rómskych piesní sa svojím presvedčivým umením a silným, emotívnym, hlbokým aj zamatovo zastretým hlasom postarala divákom o strhujúci zážitok. Jej "rom-jazz" neškrípe a "profesionálni" amatéri zboru Apsora, rovnako ako členovia kapely Romano Rat dokázali svojimi výkonmi vytvoriť atmosféru, ktorá vždy strhne k podupávaniu a tancu. Od úvodného, viac ako šesť minút trvajúceho Mamo na birinav sa na pódiu striedali striedme aranžmány s veľkými vokálnymi plochami, hudobnými a speváckymi sólami.
Ida Kelarová stále dokazuje, že je výnimočný fenomén. Vo svete sa preslávila kurzami a workshopmi s vyučovaním spevu, vďaka ktorým vznikla aj Apsora. Mimochodom, speváčka zakladá jeho slovenskú verziu v Bratislave. Známe sú jej benefičné koncerty v prospech letného tábora na hrade Svojanov pre rómske i nerómske deti z detských domovov a sociálne slabých rodín. Koncerty na Konvergenciách im vďaka návštevníkom a sponzorovi vyniesli 91-tisíc korún.
