FOTO
Novú dominantu Bratislavy Most Apollo spojazdnili 5. septembra. O jeho vzniku sme sa rozprávali s IVANOM ŠESTÁKOM (na snímke), predsedom predstavenstva Doprastavu. Združenie pod vedením Doprastavu zvíťazilo v roku 2001 vo verejnej súťaži na dodávateľa prác na moste.
S čím ste do tendra išli?
"Všetci účastníci súťaže mali rovnaké podmienky. Zadávateľ určil presné kritériá - každý musel oceniť konštrukciu presných tvarov, možnosti mal iba v technológii montáže. V tom bol podstatný rozdiel našej, oproti iným ponukám. Navrhli sme zmontovať most na ľavom brehu Dunaja a otočiť ho, kým konkurenti chceli montovať oblúk na zavesených pilieroch. Rozdiel bol aj v ocenení jednotlivých položiek."
Ako prebiehala súťaž?
"Vyhodnocovala sa podľa štyroch kritérií, z ktorých dve boli objektívne - lehota výstavby a cena, a dve subjektívne - spôsob montáže a spôsob dekontaminácie vykopanej zeminy. To znamená, že sme museli odstrániť a očistiť zeminu v priestore mostných pilierov od zvyškov ropných látok po zbombardovanej rafinérii Apollo."
Čo napokon zavážilo vo váš prospech?
"Vyhrali sme vďaka najnižšej cene. Naša základná cena bola o 550 miliónov nižšia ako konkurenčná. Otáčanie mosta nám okrem iného umožnilo znížiť náklady. Zároveň získalo veľkú odozvu v technickej verejnosti - vyšli o nás články v Neue Zürcher Zeitung vo Švajčiarsku, Japonsku či Kanade. 'Odborníci' vo výberovej komisii však práve technológii otáčania dali minimálne bodové ohodnotenie."
Ako reagujete na obvinenia, že vaša cena bola dumpingová?
"Ak niekto tvrdí, že cena je dumpingová, mal by to podložiť faktmi. O tom, že naša ponuka dumpingová nebola, svedčí skutočnosť, že je v súlade so štátnou expertízou, ktorá prebehla v roku 2000. Objednala si ju spoločnosť Metro a urobili ju na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Bola podkladom na uznesenie vlády číslo 241 z 15. marca 2001, na základe ktorého sa most postavil. Ak mal konkurent vyššiu cenu, bola v rozpore so zákonom o štátnej expertíze. Investor nesmie prijať vyššiu cenu, ako určila expertíza. To, že sa komisia snažila presadiť ponuku v rozpore so zákonom, je najlepším dôkazom o netransparentnom konaní komisie."
Je však známe, že vaša pôvodná cena sa napokon musela zvýšiť.
"Tento most mal stáť 3,6 miliardy korún vrátane výkupov pozemkov a projektovej prípravy, prípravných prác a inžinierskych činností. Táto cena však platila iba v prípade, že most sa postaví od júna 2001 do júna 2003. Toto vyplývalo z expertízy a na tom sa aj uzniesla vláda. Most bol postavený od februára 2003 do júla tohto roka."
Robili ste už takúto prácu a v čom bola unikátna?
"S manipuláciou ťažkých oceľových dielov na Dunaji máme skúsenosti z bývalého mosta SNP. Asi 80-metrové časti oceľového mosta boli vtedy skompletované nad Starým mostom a potom boli pomocou súlodí naplavované na miesto montáže. Po uložení na dočasný pomocný pilier boli tieto diely prirovnané k už existujúcej časti mosta a lanami zavesené na závesy, prechádzajúce cez široký pylón. Otáčanie pri rozmere 231 metrov a váhe 5500 ton je však svetovým unikátom a zároveň prispelo k finančnej úspore voči ostatným uchádzačom."
Aká bola práca na Moste Apollo v porovnaní s minulosťou?
"Toto bol štvrtý most cez Dunaj, ktorý sme stavali, a na každom je podpísaná doba a tiež vyspelosť a dostupnosť technológie. Staršie mosty sa stavali v období plánovaného hospodárstva, keď raz nebol štrk, raz cement, potom zase oceľ. Materiály, ktoré sa museli dovážať za devízy, sa museli nahrádzať menej kvalitnými materiálmi. Dnes je dostupné čokoľvek, čo je na trhu vo svete. Použili sme aj technológie, napríklad lanové závesy, seizmické tlmiče, monitorovanie stavu vozovky a poveternostných podmienok a iné, ktoré hovoria o tom, že sme v 21. storočí."
Prečo ide most do oblúka?
"Most je obmedzený existujúcimi komunikáciami - musí zabezpečiť spojenie Košickej ulice na ľavom brehu s Dolnozemskou na pravom brehu. Musia sa súčasne zachovať minimálne polomery na oblúkoch, ktoré predpisujú normy. Idúc z centra, most sa najprv točí miernym oblúkom doľava a potom sa oblúkom doprava napája na Dolnozemskú."
Bral sa do úvahy aj tok rieky?
"Snaha je vždy ísť čo najkolmejšie. Rozpätie pri mohutných riekach je veľké a spotreba materiálu rastie kvadraticky."
Hovorí sa už o šiestom moste. Máte už o ňom nejakú predstavu?
"Keby sme čakali na šiesty most a mysleli si, že budeme žiť z jeho realizácie, asi by sme ako firma zanikli. K mostu musia byť z obidvoch strán natiahnuté komunikácie. Skôr ako po roku 2010 to ako reálne nevidím. Pri otvorení Mosta Apollo som povedal, že nie je univerzálnou spásou pre dopravné problémy v Bratislave. Mesto potrebuje urýchlene doriešiť mimoúrovňové križovanie Bajkalskej s Trnavskou, Vajnorskou, Račianskou či Račianske mýto. Doprave výrazne pomôže napojenie diaľnice od Brna cez tunel Sitiny na petržalskú stranu. Je potrebné uzatvoriť reálnu alternatívu severnej tangenty, ktorá by výrazne odľahčila tranzitnú dopravu zo severu na východ. Mimoriadne dôležité je doriešiť nosný systém hromadnej dopravy. Systém koľajovej dopravy je vhodným riešením a treba ho čím skôr realizovať. My ako stavebné združenie môžeme za tieto stavby iba lobovať a potom sa snažiť byť úspešní vo verejných medzinárodných súťažiach."
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
