Pekárska bašta na Gorkého 21, postavená v 30. rokoch 15. storočia, s priečelím z roku 1812. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Gorkého ulica
Ulica paralelná s Laurinskou spája Promenádu (dnes Hviezdoslavovo námestie) s Trhovým námestím (Námestím SNP). V stredoveku viedla po tejto ulici mestská priekopa a vedľa nej mestské hradby. Ulica sa pôvodne volala Ondrejská na počesť kráľa Ondreja III., ktorý mestu udelil veľké výsady.
Pekárska bašta
Významnou historickou pamiatkou ulice je rohová bašta v mestskom opevnení - Pekárska bašta, ktorá sa prvýkrát spomína v mestských účtovných knihách z roku 1439, dnes je prestavaná na obytné priestory. Bašta dostala meno podľa toho, že jej obranu mal na starosti mestský pekársky cech.
Pôvodne bývali pekári aj v našom meste na osobitnej ulici. V mestskom daňovom súpise z roku 1379 sa skutočne spomína ulica pekárov - Platea pistorum. No keďže v súpise sa spomínajú aj pekári bývajúci na predmestiach, je zrejmé, že nútený pobyt sa týkal len pekárov vo vnútornom meste.
Podľa predpisov z roku 1376 bolo v meste 16 pekárskych majstrov a rovnaký počet pekárskych pecí, ktoré vlastnili. V daňovom súpise z roku 1434 je vymenovaných 18 pekárov, respektíve pekárok. V testamentoch z 15. storočia sa pekári spomínajú ako zámožní mešťania, majitelia domov a vinohradov.
Od Pekárskej bašty sa ťahá vnútorný dvor Scharitzerovho domu so starými dvojitými hradbami a cvingrom medzi nimi. Druhé poschodie domu spočíva na starých hradbách, prvé poschodie a prízemie sa o hradby opierajú.
Oproti bašte, približne v priestore medzi Ondrejskou (Gorkého) ulicou a Poľovníckym radom (Palackého ulicou), stála vonkajšia mestská pevnosť Starý tábor, ktorý sa spomína od roku 1439 do roku 1532, keď ho mestská rada dala zbúrať.
Mestská ľudová kuchyňa
Najvýznamnejšie budovy na tejto ulicic sú severné trakty Mestského divadla a Priemyselnej a obchodnej komory, ako aj palác grófa Štefana Pálffyho. Nachádza sa tu aj kasíno prešporskej aristokracie Club a Prvá prešporská mestská ľudová kuchyňa.
Idea tejto kuchyne sa zrodila v roku 1873, uskutočnila sa v roku 1875. V tom istom roku 3. novembra otvorili z nadácie Filipa Sterna, ktorý venoval aj zariadenie, prvú mestskú ľudovú kuchyňu v jeho vlastnom dome na Dlhej (Panskej) ulici. Odtiaľ sa onedlho presťahovala do miestnosti kasína v redute pri starom, už zaniknutom divadle a ostala tam do roku 1883, kým sa nepresťahovala do dnešného priestoru.
Základný kapitál tejto ustanovizne je dnes 20 721 korún, rezervný kapitál, podporný fond, stavebný fond, podporný fond služobníctva a druhý rezervný fond majú dovedna 76 663 korún. Ročné príjmy za rok 1903 boli 47 128 korún a výdavky 47 084 korún.
(Nabudúce Komenského námestie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
