
František Janata so studenou misou, ktorú pripravil včera ráno.FOTO - AUTORKA
František Janata je zlatý olympionik. Medailu získal na kuchársko-cukrárskych olympijských hrách v roku 1984. „Od malička som chcel byť kuchárom, už v piatej triede som varil – motal sa okolo mamy v kuchyni,“ hovorí rodák z Rače. Dnes ho ako majstra kuchára poznajú na celom svete – kuchári, majitelia hotelov aj politici. Janata pripravuje menu pre každého politika, ktorý navštívi Slovensko. Teraz – mesiac pred príchodom – už pripravuje tabuľu pre brazílskeho prezidenta a švédskeho kráľa. Niektorí politici si vraj pošlú recepty na jedlo, ktoré chcú jesť, iní žiadajú slovenské špeciality.
Príprava tabule je náročná vec, recepty treba vymyslieť aj nakresliť – čo ako uložiť na taniere, na stôl, pretože, ako hovorí Janata, prvé jedia oči. Často sa posledné dni pred akciou v noci zobudí, vyhodí staré nákresy a nakreslí nové. Ak varí on, nikdy sa vám nestane, že nájdete na tanieri kus mäsa. S jedlom sa hrá. „Modelujem z mäsa – pletenky, vrkoče, medailóniky.“ Majster kuchár vstáva o štvrtej, pred šiestou je už v práci – v kuchyni Slovenskej reštaurácie, kde zostáva aj do desiatej večer. Aj potom však doma študuje kuchárske knihy či píše vlastné recepty. Má ich už takmer štyritisíc a sníva o tom, že raz všetky vyjdú knižne. Niekoľko kuchárskych kníh už napísal – indickú, čínsku, francúzsku, grécku, knihu receptov zo syrov…
Bryndza neláka
Františka Janatu poznajú dobre aj v zahraničí, ak Slovensko v cudzine niečo oslavuje, varí práve on. A variť ho volajú aj známe reštaurácie – naposledy bol jeho tím týždeň v hoteli Hilton v Nikózii. „Varím aj bryndzové halušky, ale chuť bryndze ľudí odrádza, skúšajú zo zvedavosti. Chutia však kapustové fliačky. Najmä v Taliansku mali halušky úspech. Dokonca ich jedli ako prílohu k poľovníckemu gulášu,“ hovorí. Tvrdí však, že slovenskú kuchyňu treba zmodernizovať. A robí to. „Trendom je využívať všetko ovocie a zeleninu. Do slovenských jedál zakomponúvam rôzne ovocie. Či robím hydinu, ryby, alebo bravčové, nebojím sa tam dať ovocie. Napríklad hrozno, karpatská oblasť je plná hrozna, je slovenské,“ hovorí. Odpútať by sme sa mali aj od majonézy – tá vraj letela pred 30 rokmi, dnes sa dochucuje jogurtmi, smotanou alebo prírodnými dressingmi – citrónovou šťavou, olivovým olejom.
Hamburger len raz
František Janata však zje všetko – vykúšal dokonca aj hamburger, no len raz v živote. Kuchár vraj musí poznať každé jedlo a celý život sa učiť. „Keď sa pýtajú, či som vyučený kuchár, poviem nie. Robím to už 41 rokov, ale gastronómia sa stále vyvíja, denne sa stretávam s novými jedlami, výrobcovia chrlia nové výrobky,“ hovorí. Skúsenosti dnes František Janata, predseda Zväzu kuchárov a cukrárov, odovzdáva mladým – prednáša takmer na všetkých školách pre kuchárov na Slovensku. A na olympiády pripravuje juniorov. Zháňa sponzorov, oblečenie, vymýšľa a pomáha pripravovať súťažné tabule. Doma už variť nestíha – tam patrí kuchyňa manželke.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ