Takto bojoval vo svojich najlepších rokoch Ján Popluhár (vpravo s č. 3). Tentoraz proti Brazílii a slávnemu, žiaľ, už nebohému Garrinchovi.
FOTO - ARCHÍV
Ján Popluhár (nar. 12. 9.1935 v Bernolákove) hral futbal v rodnej obci, Slovane Bratislava (1955, 1958 - 1969), RH Brno (1955 - 1958), Ol. Lyon (1969 - 1970), Zbrojovke Brno (1970- 1972) a Slovane Viedeň (1972 - 1979). V lige odohral 306 zápasov a strelil 23 gólov. Trikrát sa stal víťazom Čs. pohára. Pomohol Slovanu k zisku PVP. Najlepší futbalista v ČSSR roku 1965, keď sa súťaž začínala. ČSSR reprezentoval 62-krát. Je dvojnásobným účastníkom MS, pričom z Čile 1962 si priviezol striebro, z ME 1960 má bronz. Raz hral za mužstvo sveta (1963 vo Wembley), za Európu v roku 1964 v Kodani a v roku 1965 v Londýne, raz sa pre zranenie (v Juhoslávii) ospravedlnil. Na Slovensku futbalista storočia, medzi všetkými športovcami mu fanúšikovia prisúdili miesto v desiatke. Kto ho nevidel hrať, môže si iba predstavovať a ľutovať. V pondelok bude 70-ročným jubilantom.
Prírodný a všestranný
Dedina, hra na oráčine i strniskách s loptami všetkého druhu, behanie po chotári, skákanie po stohoch. To bol Popluhárov prípad. A v gymnáziu pridal k tomu aj gymnastiku, behy, skok do výšky, hod oštepom, basketbal, lyže i hokej. Nie, on nebol talent z najväčších. Mal však vôľu, chcel. Vysoký a spočiatku taký neohrabaný, že ani tréner L. Šťastný mu hneď nedôveroval. Vraj z neho sotva niečo bude a dal mu hneď aj ťarbavú prezývku Bimbo po podobnom chlapíkovi z viedenského Rapidu, mohutnom Binderovi. Majster sa však v tomto úsudku pomýlil...
Nevídane stabilná forma
Po dvoch rokoch bol už ten istý tréner šťastný, keď sa mu hráč po vojenčine v Brne vracal ako reprezentant. Priam neuveriteľné. Bez väčších skúseností v lige šiel na MS 1958 do Švédska. A hral hneď s Masopustom, Novákom, Borovičkom, Molnárom, Buberníkom... Vyárendoval si miesto uprostred obrany na plných 10 rokov. V Slovane na jedenásť. Keď nebol zranený, nikto nemal nárok zastúpiť ho na mieste stopéra. V šesťdesiatom si šiel do Francúzska na ME po bronz, v roku 1962 na MS do Čile po striebro. Hrával s najväčšími postavami čs. futbalu, Schrojfom, Pluskalom, Masopustom, L. Novákom, Pospíchalom, Schererom, Kvašňákom, Adamcom, ale vo výberoch aj so svetovými a európskymi - D. Santosom, Di Stefanom, Puskásom, Eusébiom, Gentom, B. Charltonom, Van Himstom, Kubalom... Už predtým anglický komentátor E. Batty o ňom napísal: "Je to jediný čs. hráč, ktorý by mohol ihneď hrať za hociktoré anglické ligové mužstvo." Mal pre to všetky predpoklady.
Sám v pokutovom území
Stopér mal v tom čase sám na starosti celú šestnástku, zo zálohy veľkú pomoc čakať nemohol, lebo v tandeme tam hrali za piatimi útočníkmi (!) iba dvaja futbalisti. A Popluhár to vždy pred Schrojfom zvládol, ani si neželal, aby mu tam niekto prekážal. Na svoju výšku bol pohyblivý, istý v zákrokoch pravou i ľavou, rovnako hlavou, tvrdý ako skala. Nijaké postranné úmysly, lopta bola pre neho magnetom. Úloha: dostať ju čo najpresnejšie z územia preč. Robil to perfektne, preto bol nenahraditeľný. A nepredajný. Aj vtedy chodili hráči z klubu do klubu, no na Popluhára si nikto netrúfol ani pomyslieť, svetová stálica patrila Tehelnému polu. Až na záver, tri roky po trisiatke, ju pustili ukončiť kariéru v Lyone a vo Viedni. Niekoľko rokov bol potom úradníkom, neskôr pracovníkom na SFZ, kde je "pri lopte" doteraz. Trochu ho trápia doráňané nohy, ale inak žije s manželkou v rodnom Bernolákove spokojne. Živio k okrúhlemu jubileu, stále spomienky a veľa zdravia.
Autor: IGOR MRÁZ
