Druhý deň zmien v hromadnej doprave sa po pondelňajšom šoku pre mnohých začal ranným džogingom na vzdialenejšie zastávky. "Kvôli osemdesiattrojke teraz musím chodiť až na Námestie hraničiarov," rezignovane konštatoval ráno na zastávke Zochova Peter bývajúci na Lachovej. Priamy spoj do Dúbravky kedysi premával od Ovsišťa, teraz až od dostihovej dráhy.
Jeden z najväčších dopravných uzlov, zastávka Zochova, ktorá zažívala každodene nápor cestujúcich z Mlynskej doliny, Karlovej Vsi a Petržalky, sa viditeľne zmenil na expresné nástupište a výstupište. Autobusy v rannej špičke neustále prichádzali a odchádzali, často ich stálo v rade za sebou aj niekoľko.
"Musím dvesto metrov od domu dvakrát prestupovať, všetky autobusy, čo mi šli priamo, zrušili," sťažovala sa jedna zo školáčok. Viacerí študenti sa však vyzbrojili - doma si vytlačili nové cestovné poriadky, tí mimobratislavskí si ešte cez prázdniny zisťovali na internete, či sa ich zmeny dotknú. Opatrenia však nepomohli, viaceré vynovené trasy autobusov v rámci rozsiahlych opatrení nezachytili. Nakoniec sa všetci streli pred grafikonmi.
"Aspoň že to chodí častejšie," všimli si viacerí. Inak plnšie zastávky sa rýchlo vyprázdňovali, pohyb ľudí i dopravných prostriedkov vrcholil pred ôsmou. Masy vystupujúcich sa neprestajne rojili z plných autobusov, aby hneď nastupovali do prichádzajúceho spoja.
"Je to nanič, že chodia častejšie, lebo aj tak vás tá deväťdesiattrojka nevezme do mesta. Schválne som si včera testovala na internete spojenie do práce a najlepšie to mám, keď pôjdem až na Bajkalskú a odtiaľ trolejbusom. No neskutočné niečo," myslí si Katarína, ktorá svoju zlosť dávala patrične najavo.
"Prestupujeme asi tak, že nás to vyhodí ešte pred zastávkou, kde sú nasúkané autobusy a vodič počká, kým nám nadväzujúce spoje neodídu pred nosom. Úplne strašné," krútila hlavou. "Tridsaťtisícovú časť Petržalky - Lúky 5 a Lúky 6 úplne odrezali od spojenia do mesta, ako keby sme boli gastarbeitri, ktorí chodia len do Dúbravky a Rače," rozčuľovala sa. "A čo je vrchol - nemáme ani spojenie s nemocnicou," dodala.
Nervózna pani o téme dopravy ani nechcela počuť. "Len sa rozčúlim a budem nadávať! Ani o tom nechcem hovoriť!" vyhýbala sa diskutujúcim. Medzi rečou však spomenula, že svoje pripomienky už zodpovedným podala.
Viacerí si kvôli predĺženiu trasy musia kupovať aj lístky s dlhšou platnosťou. "Bývame pri Tescu. Na úrad práce trvala cesta takých 14 minút, teraz to dcére trvalo asi 25 minút. Hotová vyhliadková jazda! Tam a späť - namiesto polhodinového lístka kupovala hodinový," tvrdila Jaroslava. "Výsledný efekt? Predraženie cestovného, ktoré vlastne ani nestúplo," myslí si.
(dot)
