Jesenského ulica sa v minulosti volala Ružový ostrov. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Jesenského ulica sa pôvodne volala Ružový ostrov. Pod menom Rosenwerd sa spomína už v roku 1496. Je nesporné, že kedysi bola ostrovom. Potvrdzuje to skutočnosť, že tam pristávali lode a vydávali sa odtiaľ na plavbu. O jeho rozľahlosti svedčí zas to, že v roku 1506 odtiaľ vyrazilo vojsko. Plochu ostrova teda určovalo rameno Dunaja, ktoré sa pri dnešnom Rybnom námestí oddelilo od hlavného toku a pretekalo Promenádou (dnes Hviezdoslavovo námestie).
U červeného vola
Ružová ulica a jej okolie boli kedysi plné kvitnúcich záhrad. Časom v tomto priestore vyrástli domy a vznikli ulice.
Jednou z pamätihodných budov je hostinec U červeného vola na rohu Ružovej a Grösslingovej ulice, existuje od začiatku 19. storočia. V roku 1833 tu počas zasadania uhorského snemu býval František Deák.
Bol to prvotriedny hostinec, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1814 od 30. októbra do 2. novembra sa v ňom ubytoval brunšvický panovník knieža Friedrich Wilhelm, v roku 1839 bordeauxske knieža gróf Chambord a 26. mája 1845 saský kráľ Friedrich August II. V dnešných časoch sa v ňom radi ubytúvajú a stravujú vidiečania.
Tu má stanovište poštový koč, ktorý denne premáva medzi Prešporkom a Hainburgom. Okrem toho má tu klubovňu Spolok prešporských slobodných mešťanov. Nachádzajú sa tu aj spolkové miestnosti Zväzu obuvníkov, Prvého zväzu prešporských cyklistov a Prešporského zväzu veteránov, založeného v roku 1877. Jeho cieľom je pestovať solidaritu medzi bývalými spolubojovníkmi, poskytovať pomoc v prípade choroby či úmrtia.
Hostinec Zlatá ruža
Hostinec Zlatá ruža v susedstve Červeného vola je tiež starý. Kedysi patril medzi prvotriedne hostince. Červená mramorová tabuľa na stene hlása, že tu bol ubytovaný cisár Jozef II. Odtiaľto prešiel 10. júla 1783 peši do kláštora Notre Dame, ktorý má hlavný vchod z Ružovej ulice a severná časť jeho záhrady sa tiež končí na tejto ulici.
Tu sa nachádzajú aj dve katolícke chlapčenské ľudové školy - sv. Ladislava a sv. Imricha a katolícka dievčenská Základná škola sv. Alžbety. Táto výstavná budova, ktorej trakt vychádza na Poľovnícky rad (Palackého ulicu), bola postavená podľa projektu Ignáca Feiglera a má vzornú veľkú telocvičňu.
Pohrebný spolok
Pozdĺž Ružovej ulice sa nachádzajú južné trakty Mestského divadla a paláca Priemyselnej a obchodnej komory aj južná strana Csákyho (Komenského) námestia. Napokon v tejto ulici sídli Nemocenský a pohrebný spolok prešporských murárov a kamenárov. Svojich chorých členov umiestňuje výlučne v Nemocnici u milosrdných, kde ich liečia bezplatne; v prípade úmrtia vypláca spolok pozostalým príspevok 60 korún.
(Nabudúce Gorkého ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
