27. november 2000
Úrady vydali územné rozhodnutie pre výstavbu piateho mostu cez Dunaj v Bratislave. Stavebné povolenie získal projekt 16. júla 2002.
10. september 2001
Zástupcovia hlavnej investorskej firmy METRO Bratislava a.s. podpísali zmluvu s Európskou investičnou bankou (EIB) o poskytnutí dlhodobého úveru vo výške 45 milióna eur na výstavbu mosta.
16. december 2002
Podpísanie Zmluvy o dielo na výstavbu a ukončenie stavby Most "Košická", medzi objednávateľom METRO Bratislava a.s. a zhotoviteľom združením Doprastav a.s. - MCE VOEST GmbH a Co. Na druhý deň zástupcovia týchto spoločností a mesta Bratislava slávnostne položili základný kameň výstavby na brehu Dunaja.
3. február 2003
Začiatok výstavby mosta. Predstavitelia investorskej aj staviteľskej firmy most začali stavať o necelý rok neskôr, ako predpokladali. Sľúbili, že do užívania ho verejnosti odovzdajú koncom mája 2005.
22. apríl 2003
Postup prác na výstavbe mosta Košická mešká voči pôvodnému harmonogramu. Podľa materiálu predloženého na zasadnutie mestského zastupiteľstva je hlavným dôvodom meškania časový sklz dodávateľskej dokumentácie. Na petržalskej strane Dunaja už postavili základy a drieky ôsmich pilierov estakády mosta Košická a zabetónované boli aj základy hlavného mostného objektu na pravom brehu. Na bratislavskej strane pripravili skúšobné pilóty pre estakádu mosta a začali sa práce na zakladaní brehového piliera. Pracovať sa začalo aj na príprave stavebných objektov v oblasti Landererova - Prístavná.
21. februára 2004
Na ľavom brehu rieky začali s montovaním nosného oblúka mosta.
6. mája 2004
V základoch jedného z pilierov mosta v koryte Dunaja našli stavebníci vyvierajúcu vodu obsahujúcu sírany. Koncentrácia agresívnej vody však nebola príliš silná a preto nebolo potrebné stabilitu piliera poistiť ochrannou betónovou injektážou.
21. júna 2004
V koryte rieky dokončili betonáž posledného piliera.
23. júna 2004
Osadili druhý z oblúkov konštrukcie mosta.
5. septembra 2004
Na deň otvorených dverí na stavbe piateho mosta cez Dunaj v Bratislave prišlo vyše 15-tisíc ľudí. Návštevníci si mohli pozrieť most zblízka a zamestnanci investorskej a staviteľskej firmy im predstavili pripravovaný postup otáčania mostnej konštrukcie, ako aj podrobnosti z doterajšieho postupu prác.
17. septembra 2004
Zmontovanú oceľovú konštrukciu začali technici presúvať, pričom očakávali, že na piliere v rieke pri opačnom brehu ju upevnia už o tri dni. Prvé problémy sa objavili hneď v prvý deň poobede, keď sa klzné dráhy, po ktorých konštrukciu presúvali z brehu na súlodie v rieke, začali pod váhou deformovať a most ich tlačil pred sebou. Problém vyriešili po takmer piatich hodinách tým, že klzné dráhy z materiálu podobného teflonu, ktoré trenie vydržali, presunuli pred most a použili znovu. Pri otáčaní mosta ďalší deň spôsobili zdržanie rozdiely vo výškach koncov mosta. Posúvať ho mohli ďalej až po tom, ako výšku vyrovnali pomocou dvoch žeriavov. Technici sa najviac zdržali pri presune mosta zo súlodia na pilier. Prácu im opäť skomplikoval problém s klznými dráhami, ktoré napokon nahradili nerezovým plechom. Technikom prácu sťažil aj silný nárazový vietor a nízka hladina Dunaja. Každá operácia mala podľa plánu trvať jeden deň, napokon most premiestnili za týždeň.
30. januára 2005
Investor mosta zverejnil, že stavbu zrejme dokončia o mesiac neskôr ako bol plánovaný termín, teda na prelome júna a júla. Časový sklz odôvodnili prekládkami inžinierskych sietí, ktoré museli urobiť navyše a tým, že väčšina sietí bola úplne v iných polohách ako predpokladali ich správcovia.
26. mája 2005
Bratislavskí poslanci schválili, že mesto zaplatí polovicu z chýbajúcich 402 miliónov korún na ešte nedokončený piaty most cez Dunaj zo svojich priorít. Návrh dofinancovania mosta schválili po jeho opätovnom predložení, keďže na prvýkrát nezískal potrebnú väčšinu hlasov. Ostatné peniaze má podľa schváleného uznesenia ušetriť investor stavby. Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský o probléme niekoľkokrát rokoval s vicepremiérom a ministrom financií Ivanom Miklošom, ten však rezolútne odmietol, že by vláda mohla dofinancovať výstavbu mosta, lebo na to v rezerve vlády nie sú peniaze. Pôvodný rozpočet pri začatí stavby bol 3,6 miliardy, ďalších 680 miliónov korún by malo pokryť výdavky spojené so zvýšením DPH a cien stavebných materiálov spôsobených časovým sklzom, ktorý nastal takmer ročným posudzovaním ekonomickej efektivity diela Európskou investičnou bankou (EIB). So zvýšením o takmer 280 miliónov, ktoré súviselo priamo so zvýšenou DPH, vláda súhlasila už v decembri 2004.
13. až 16. júna 2005
Na moste sa uskutočnila statická a dynamická zaťažkávacia skúška. Podľa oficiálnych výsledkov Technického a skúšobného ústavu stavebného most z hľadiska zaťaženia vyhovej príslušným normám a vyhovuje aj požiadavkám na dynamickú tuhosť.
30. júna 2005
Bratislavskí mestskí poslanci rozhodli o tom, že piaty bratislavský most cez Dunaj sa bude volať Most Apollo. Hlasovaniu predchádzala búrlivá diskusia, počas ktorej padol aj návrh zrušiť pôvodné VZN z apríla, ktorým poslanci rozhodli, že piaty most nebude môcť byť pomenovaný po osobnosti a následne hlasovať o názve Most Jozefa Murgaša. Poslanci o zrušení tohto VZN hlasovali, nenašiel sa však dostatok hlasov. V diskusii o návrhu pomenovať piaty most po významnom slovenskom vynálezcovi Jozefovi Murgašovi vystúpilo aj päť zástupcov verejnosti, medzi nimi napríklad Ladislav Ťažký, či Eva Kristínová. Keď poslanci rozhodli o názve Most Apollo, priaznivci pomenovania mosta po Jozefovi Murgašovi demonštratívne opustili sálu s výkrikmi, že bratislavskí mestskí poslanci sú "obyčajná čvarga".
3. augusta 2005
Most Apollo v Bratislave dokončili.
22. augusta 2005
Začala sa kolaudácia mosta. V rámci kolaudačného konania v tento deň obhliadli objekty stavby, ktoré má na starosti špeciálny stavebný úrad bratislavského magistrátu, čiže hlavné mostné pole, estakády na oboch brehoch Dunaja a nadväzné komunikácie. Zástupcovia magistrátu, investorskej organizácie Metro a zhotoviteľskej spoločnosti Doprastav porovnali postavené objekty mosta s dokumentáciou. Slávnostné otvorenie naplánovali na 4. septembra.
5. septembra 2005
Prestrihnutím pásky popoludní za účasti predstaviteľov štátu, mesta, cirkví a staviteľskej spoločnosti slávnostne otvorili novopostavený Most Apollo v Bratislave. Prestrihnutiu pásky predchádzali príhovory predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského, ministra dopravy Pavla Prokopoviča, ministra financií a dočasného ministra hospodárstva Ivana Mikloša, bratislavského primátora Andreja Ďurkovského, zástupcov staviteľskej i investorskej spoločnosti a zástupcov katolíckej a evanjelickej cirkvi. Obaja zástupcovia cirkví po spoločnom odriekaní modlitby novostavbu aj posvätili.
