"Stromy mám rád, ale nebaví ma ich kresliť, ak nie sú za nimi cítiť ľudia," hovorí Roman Harvan. FOTO - ARCHÍV RH
Je violončelista, skladá pesničky, spieva, píše básne a kreslí. V súčasnosti spolu s Jarom Koprdom chystá svoju prvú výstavu. Rozhovor s ROMANOM HARVANOM sa konal v parčíku oproti Dómu sv. Martina pod stromom, na ktorom bolo napísane, že je chránený.
Prečo ste sa chceli stretnúť práve pod stromom?
"Je to moje obľúbené miesto. Tu sedávam, keď mi je smutno alebo keď mám radosť. Minule som tu prekážal nebezpečne vyzerajúcim mladíkom. Nakoniec sme sa po prvotných 'nejasnostiach' dohodli a pri odchode sme si sľúbili, že sa niekedy opäť stretneme pri strome. To je sila stromov."
Kreslíte rád prírodu, stromy?
"Stromy mám rád. Rád sa ich dotýkam a komunikujem s nimi. Ale nebaví ma kresliť ich, ak nie sú za nimi cítiť ľudia. Všetky moje kresby sú o človeku."
Ste hudobník, existuje paralela medzi vaším hudobným cítením a výtvarným prejavom?
"Kreslenie je druhá strana mince môjho hudobného vnímania sveta. Určitý emocionálny presah sa už hudbou vyjadriť nedá. Preto hľadám jeho zhmotnenie v kreslení. Kreslenie je len snaha o hudobné vyjadrenie cez obraz."
Pochádzate z hudobníckej rodiny.
"Otec učil na konzervatóriu. Som najmladší z troch bratov a odmalička som počúval, ako moji bratia hrávali na husliach a flaute. Čo si najväčšmi pamätám z detstva, je vážna hudba. Na základnej škole spolužiaci počúvali bigbít a ja Clauda Debussyho. K bigbítu som sa prepracoval až neskôr, cez vážnu hudbu. A nakoniec - som Róm a my, ako sa vie, máme blízko k hudbe."
Cítite sa byť rómskym hudobníkom?
"Oni hrajú živelne a ja v sebe necítim ani náznak ich hudby. Možno je to v tom, že nás doma k rómskej hudbe neviedli. Asi sme už príliš 'kultivovaní'. Mne je to niekedy aj ľúto, lebo mám rómsku hudbu rád, ale inak cítim. V puberte som sa snažil, aby ma Rómovia prijali medzi seba, ale nešlo to. Nehanbím sa za to, že som Róm. Aj keď ja si myslím, že som žid a moji bratia sú Cigáni. Nemá to logiku (smiech)."
Ako sa to prejavuje?
"Je mi všeobecne blízka židovská kultúra, milujem Brahmsa, Chagalla, Modiglianiho a iných. Ich tvorbe je vlastný spoločný smútok, ktorý obchádza všetky veselé témy. Niečo podobné cítiť aj v rómskom umení."
Okrem hrania a kreslenia aj komponujete.
"Skladám pesničky. Hral a komponoval som pre skupinu Bezmocná hŕstka, ktorá sa, bohužiaľ, rozpadla. Vydali sme tri platne. Boli to uletené piesne. Hrali tam napríklad Maroš Hečko, Martin Burlas a iní. Pre mňa to bolo veľmi pekné obdobie. Mám rád, keď sa stretnú štyria, piati ľudia, ktorí sú hudobne odlišní, a predsa sa dokážu skĺbiť. Vtedy môže niečo zaujímavé vzniknúť."
Prečo ste sa rozhodli vystavovať spolu s Jarom Koprdom?
"Vzniklo to veľmi spontánne. Jedného dňa Jaro dostal ponuku urobiť výstavu a jednoducho ma k nej prizval. Väčšinou som maľoval do šuflíka. Sem-tam som niekomu niečo daroval, ale nakoniec som zistil, že je logické a prirodzené ukázať to svetu."
Roman Harvan sa narodil v roku 1966 v Žiline. Vyštudoval konzervatórium a VŠMU - hru na violončele. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom komornom orchestri Žilina. Komponoval scénickú hudbu do detských rozprávok, k Shakespearovej hre Macbeth a k muzikálu Popoluška pre divadlo v Žiline. Hral a skladal hudbu pre skupinu Bezmocná hŕstka. V súčasnosti hrá na violončele v opere SND. Maľuje od detstva.
