Pred narodením Krista žili na veľkej časti nášho územia Kelti. K pamiatkam, ktoré po sebe zanechali, patrí aj viacero vynikajúcou technikou razených mincí. Mince sú dokladom prvý raz použitého latinského písma na našom území. V Bratislave sa doteraz našlo šesť pokladov takýchto mincí. Je na nich šestnásť mien, pričom väčšina má nápis BIATEC, podľa ktorého sa im začalo hovoriť biateky.
Odborníci sa zhodli, že pravdepodobne predstaviteľ Keltov žijúcich v Bratislave niekedy v 1. stor. pred Kristom bol Biatec, ktorý si tu nechal raziť mince so svojím menom. Tento názor potvrdil aj nález archeológov na Panskej ulici.
Štefan I. si v Bratislave nechal raziť striebornú mincu v hodnote denára. Má hmotnosť 1 gram a priemer 21 mm. Na lícnej strane je vo vnútornom kruhu znázornený rovnoramenný kríž, v uhloch medzi ramenami má znamienka trojuholníkového tvaru.
Ďalšiu bratislavskú mincovňu založil kráľ Žigmund v roku 1430. S menšími či väčšími prestávkami fungovala až do 18. storočia. Razili sa v nej iba menej hodnotné mince s jednou osminkou striebra, zvyšok bola meď. Po Žigmundovej smrti bolo ich razenie zastavené až do roku 1521, keď sa tu začali raziť inflačné mince.
Po bitke pri Moháči nechala kráľovná - vdova Mária narýchlo raziť v rokoch 1526 a 1527 opäť len málohodnotné mince, Habsburgovci to však zakázali.
V 17. storočí zasiahla Uhorsko ďalšia vlna inflácie, takže sa tu opäť razili len málohodnotné mince, ktoré dokonca dostali aj výsmešné pomenovanie "bratislavské". Ich razenie zastavili na začiatku 18. storočia a mincovňu definitívne zlikvidovali.
Autor: IGOR JANOTA
