ILUSTRAČNÉ FOTO – INTERNET
a Rapid. Oba sú vlastne jediné, ktoré sa na území hlavného mesta venujú mládeži v tom najširšom rozsahu.
Najúspešnejším tímom bol Rapid
Najmä karatisti Rapidu potvrdili svoje dominantné slovenské postavenie. „Stali sme sa najúspešnejším klubovým účastníkom Slovenského pohára, keď sme získali šesť prvenstiev a štyri tretie miesta,“ hodnotí tréner Rapidu Ján Longa.
„V súborných cvičeniach kata bol v kategórii starších žiakov najlepší Michal Fašung, medzi staršími žiačkami Barbora Procházková a medzi mladšími dorastenkami Katarína Longová. V športovom zápase kumite dominoval v hmotnostnej kategórii do 35 kg Michal Fašung, do 45 kg Peter Jurík, obaja starší žiaci. Prvenstvo si vybojoval aj mladší dorastenec Marek Macášek do 60 kg.“
Hra je cesta k úspechu
Slovenské karate je vďaka mnohým skvelým výkonom slovenských reprezentantov na svetovom fóre pojmom. Aj mladí pretekári Rapidu majú predpoklady nadviazať na ich úspechy, musia však pri tomto náročnom a často veľmi bolestivom športe vydržať až do seniorskej kategórie. „Aby nám deti od karate neutekali k iným športom, snažím sa tréningy ladiť tak, aby boli predovšetkým zábavné. Nechcem, aby ich tréning znechutil. Prevažuje forma hry a vidím že aj takáto cesta má úspech. Preferujem všestrannú prípravu. V minulosti som mal omnoho prísnejší pohľad na výchovu mládeže. Časom som však prišiel na to, že sa všetko musí robiť postupne, aby tréning pre deti nebol len povinnosťou, ale aj radosťou. Mnohí z mojich zverencov potvrdili svoje kvality aj na medzinárodnom poli, a tak verím, že sa nestratia ani neskôr v seniorskom veku.“
Dôležitá je široká základňa
Pod vplyvom akčných filmov či počítačových hier mnohí chlapci i dievčatá túžia ovládať bojové umenia. Začnú sa venovať karate, ale dlho pri ňom nevydržia. Cesta k absolútnemu majstrovstvu je totiž tak ako v každom inom športe veľmi dlhá, mnohokrát aj celoživotná.
„K nám do klubu začínajú chodiť už deti v predškolskom veku. Občas sa objaví aj štvorročný adept, ale to závisí od miery schopnosti jeho koncentrácie. Aj napriek tomu, že sa v tomto veku predovšetkým hráme, musia byť deti schopné prijímať a realizovať trénerské pokyny. Je zaujímavé, že už v tomto veku sa dá podľa prvých pohybov dieťaťa odhadnúť, akým karatistom bude. To však nie je naším cieľom. Chceme, aby karate deti bavilo. Ak sa tak stane, je to náš úspech.“
Niekedy deti po čase zistia, že ich karate nenapĺňa tak, ako by chceli, alebo ich jednoducho prestane baviť. Odchádzajú robiť iné športy. Tí, čo začnú chodiť na súťaže, väčšinou už pri karate zostanú. „Rodičia robia v tomto smere pre svojich potomkov veľmi veľa. Mrzí ma, že karate napriek svojim medzinárodným úspechom nemá na Slovensku také zázemie, ako by si zaslúžilo. Bohužiaľ, je to aj tým, že nie je olympijským športom.“
PROKOP SLOVÁČEK
