Bratislava si požičia ďalších 30 miliónov eur, úver schválili tento mesiac mestskí poslanci. Mesto z neho chce zaplatiť najmä investície do dopravy a verejných priestorov.
Peniaze okrem iného potrebuje na dokončenie električkovej trate do Petržalky alebo dostavbu depa Krasňany.
Najvýhodnejšiu ponuku podľa mesta dala Československá obchodná banka, úver bude s pohyblivou úrokovou sadzbou viazanou na sadzbu Euribor. Mesto ho považuje za výhodný, Bratislava ho bude splácať 20 rokov.
Mesto už niekoľko úverov spláca, teraz jeho dlhová zaťaženosť stúpne na 45,91 percenta z ročných príjmov mesta, stále teda dodrží zákonnú podmienku.
Viacerí poslanci ďalšie zadlžovanie magistrátu vyčítali. Najhlasnejšie sa ozýval nezaradený poslanec Martin Winkler, ktorý neprítomnému primátorovi Matúšovi Vallovi (Team Bratislava) vyčítal, že investíciami do verejných priestorov si chce pred voľbami nahrávať politické body.
Vedenie magistrátu pripomenulo, že s úverom rátal aj rozpočet na rok 2025, ktorý zastupiteľstvo schválilo v decembri.
Na čo minú peniaze
Nový úver mesto použije na kapitálové výdavky. „Teda nie na prejedanie ako v prípade štátu,“ tvrdí riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál.
Poslanec Winkler, ktorý pred časom ohlásil kandidatúru na primátora, magistrátu vyčítal, že z prvej verzie materiálu nebolo jasné, na čo bude úver určený.
„Vystavujete Bratislave bianko šek na 30 miliónov eur,“ odkázal primátorovi.
Tabuľka s rozpísanými investíciami bola do materiálu doplnená až neskôr na žiadosť mestskej rady, dodala mestská kontrolórka Jana Bezáková.
Peniaze pôjdu na petržalskú električku, druhú etapu modernizácie MHD depa Krasňany, novú športovú halu na Pionierskej, na obnovu národnej kultúrnej pamiatky Kochova záhrada, obnovu Námestia SNP, alebo na komplexnú rekonštrukciu mostu Hradská.
Dlh v zákonnom limite
Na začiatku zasadnutia mestského zastupiteľstva primátor Vallo nebol, keďže sa ako viceprezident Únie miest Slovenska zúčastnil na stretnutí s predsedom parlamentu Richardom Rašim z Hlasu.
Winkler navrhol presunúť schvaľovanie úveru v čase, keď bude Vallo prítomný. Zastupiteľstvo to neschválilo, bod prerokovali bez primátora.
Niektorí poslanci tvrdili, že o úvere 30 miliónov eur neprebehla riadna diskusia, ale námestník primátora Jakub Mrva pripomenul, že úver je aj v schválenom rozpočte na rok 2025.
Poslanci teda vo štvrtok hlasovali už len o technickej stránke obstarania úveru.
Viacerí poslanci upozorňovali, že nominálna hodnota dlhu Bratislavy stúpa. Mesto sa však odvoláva na to, že dlh sa hodnotí v pomere k celkovým príjmom.
„Zadlženosť mesta na rozdiel od zadlženosti štátu klesá, bola 51 percent, teraz je 46 percent,“ povedal mestský poslanec a starosta Lamača Igor Polakovič (Team Bratislava).
Mestská kontrolórka potvrdila, že Bratislava dodržuje podmienky na prijatie ďalšieho úveru, pretože jej dlh neprekročí 60 percent skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho rozpočtového roka.
„Aj po načerpaní úveru bude zadlženosť mesta nižšia ako v súčasnosti, keďže v nasledujúcom období budeme splácať časti istín starších úverov s menej výhodnými podmienkami,“ tvrdí hovorca mesta Peter Bubla.
Podmienky sú podľa neho najvýhodnejšie od roku 2020. „Požičiavame si za trojmesačný Euribor, ktorý je dnes okolo dvoch percent, a maržu iba 0,05 percenta,“ povedal hovorca.
Šetrenie a samospráva
Na rokovaní viackrát zaznela zmienka o konsolidácii a o tom, že aj mesto by malo šetriť.
O konsolidačných opatreniach sa podľa magistrátu bude diskutovať pri príprave rozpočtu na rok 2026.
„Pri záverečnom účte sme ukázali, ako mesto šetrí. Keď meníme osvetlenie alebo opravujeme základné umelecké školy, teraz je to investícia, ale v budúcich rokoch sa nám to vráti na menších účtoch za energie,“ tvrdí Košťál.
Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček po stretnutí s Rašim povedal, že na budúci rok samosprávy prídu o 110 miliónov eur. Dnes sa podľa neho nedá vyčísliť, ako konsolidačné opatrenia zasiahnu jednotlivé mestá, no hovorí, že samosprávy nebudú mať na rozvoj a skvalitňovanie služieb.
„Nie je možné stále krátiť finančné prostriedky, ktoré patria podľa zákona mestám a obciam len preto, že štát nedokáže šetriť na sebe a nevie urobiť riadnu konsolidáciu na svojich ministerstvách, štátnych úradoch a vo svojej vlastnej kompetencii,“ povedal Rybníček.
Obce podľa neho neuvažujú o zvýšení daní.
Spolu s Rašim vylúčili aj možnosť, že by sa predĺžilo volebné obdobie súčasných primátorov a starostov na päť rokov, aby sa zjednotili termíny miestnych a parlamentných volieb, o čom sa v poslednom čase hovorilo.
