Štadión Pasienky bol jediným bratislavským atletickým štadiónom s ôsmimi dráhami, na ktorom sa mohli konať aj väčšie súťaže.
Posledná z nich sa uskutočnila pred desiatkami rokov a odvtedy tartanový povrch chátral. Pred pár týždňami tartanovú dráhu strhli úplne, zostal len priestor na tréning futbalu.
„Podmienky pre atlétov, čo sa týka infraštruktúry, v Bratislave skôr stagnujú alebo sa zhoršujú. Už dlhé roky sa nevybudoval regulárny atletický štadión, ktorý by spĺňal všetky požiadavky na tréning, ale aj na súťaže,“ hovorí predseda Atletického zväzu Bratislavy Marco Adrien Drozda.
Minulý rok športovcov zaskočil predaj haly Elán, jedinej krytej atletickej haly v Bratislave. Jej majiteľ Ladislav Asványi, bývalý atlét, tréner a podnikateľ, halu ponúkol najskôr mestu za cenu pozemku. Zaskočil ho však nezáujem.
Dnes je z haly padelové centrum, podľa kúpnej zmluvu musí niekoľko rokov patriť športu. Padel je jedným z novších športov, ktoré vychádzajú z tenisu.
V posledných desaťročiach zo športovej zóny na Pasienkoch a Tehelnom poli už mnohé športoviská zmizli.
V budúcnosti developer JTRE zónu plánuje zmeniť na novú štvrť „so športovým duchom“, kde chce okrem viacerých športovísk stavať byty a rozšíriť park okolo Kuchajdy.
Mestská časť má mierne obavy. „Rešpektujeme však majetkové pomery v území a zámer vlastníka pozemkov zhodnotiť túto lokalitu aj v prospech bývania a občianskej vybavenosti,“ hovorí starosta Nového Mesta Matúš Čupka.
V článku sa dočítate:
- ako sa menila štvrť Pasienky a Tehelné pole,
- prečo už atléti nemajú krytú halu,
- ako budú vyzerať nové Pasienky,
- ako je na tom atletická infraštruktúra v Bratislave,
- koľko do športu dáva mesto,
- aké projekty sa v Bratislave chystajú.
V územnom pláne je zatiaľ zóna vyhradená pre šport, bude sa teda meniť.
„Momentálne prebieha spracovanie potrebného územnoplánovacieho podkladu – urbanistickej štúdie, obstarávaného developerom,“ povedal hovorca magistrátu Peter Bubla.
Športová štvrť
Nové Mesto sa centrom športu stalo za druhej svetovej vojny, keď Petržalku s mnohými športoviskami zabrali Nemci.
„Na ich opätovnú výstavbu určil magistrát lokalitu Tehelného poľa, kde už od roku 1938 prebiehala výstavba veľkého letného kúpaliska. Zároveň bolo toto rovinaté územie stále málo zastavané a relatívne dobre dostupné z centra,“ píše Laura Krišteková Pastoreková v článku Od športu ku komercii: história plánovania a výstavby športových stavieb v Bratislave.
Po kúpalisku sa začalo s výstavbou viacúčelového športového štadióna, neskôr vznikla na Tehelnom poli prvá nekrytá umelá ľadová plocha, tenisové dvorce a štadión Nemeckého telovýchovného a športového zväzu.
Mesto pokračovalo vo výstavbe športovísk aj po vojne, pribudla športová hala Pasienky.
Transformácia plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku po roku 1989 ovplyvnila aj podobu športových zariadení.
Kým vojnové a povojnové periodiká písali o Tehelnom poli a Pasienkoch ako o „rozsiahlom športovom meste“ a ústrednom monofunkčnom športovom areáli, architektonicko-urbanistická súťaž na riešenie zóny Pasienky z roku 1993 už deklarovala ako svoj hlavný zámer „zvýšenie polyfunkčnosti a jeho intenzívnejšie využitie s cieľom dosiahnuť vyššiu mestotvornosť,“ píše Krišteková Pastoreková.
Žltou sú zóny športu v kontexte Bratislavy (zdroj: Bratislava )Príkladom je aj nový štadión Slovana, ktorého súčasťou je aj nákupné centrum, kancelárska budova či bytový komplex.
Atléti chodia trénovať do Viedne
Ladislav Ásványi po rokoch angažovania sa v športe hovorí, že ak dnes športový objekt nemá inú činnosť, nemôže prežiť.
Atletickú halu Elán aj ďalšie športoviská prevádzkoval z pocitu, že športu musí vrátiť to, čo mu v mladosti dal. „Náklady sa mi nikdy nevracali.“
Hovorí, že halu Elán prenajímal pod cenu, náklady na energie a dane z nehnuteľností sa však postupne zvyšovali. „Vedel som, že obmedzené príjmy atletických klubov, ktoré si to prenajímajú, to nedokážu dlhodobo utiahnuť. Viackrát som upozorňoval, že keď ja platím dane, tak nech aspoň to, čo zaplatím, ide naspäť do športu, ale nestalo sa.“
Dávať peniaze do športu sa mu už ďalej nechce. Hovorí, že na to nemá energiu a necíti ani podporu.
Halu minulý rok plánoval predať mestu približne za dva milióny eur. Nezáujem mesta ho zarazil. „Neočakával som ani vo sne, že by to mesto odmietlo,“ hovorí.
Ponúkal ju aj ministerstvu vnútra, všade bez odpovede. Kúpila ju nakoniec spoločnosť A4W, s. r. o., a už v nej prevádzkuje padelové centrum.
„Hala Elán bola v podstate jedinou možnosťou pre bratislavských atlétov aj reprezentantov z celého Slovenska, aby mali vhodné podmienky aj v zime,“ hovorí Drozda z Atletického zväzu Bratislavy. V zime chodia trénovať do Viedne.
„Ja nemôžem konkurovať STARZ-u, ktorý dostáva od mesta ročne milióny eur. Ja musím byť sebestačný,“ hovorí Ásványi.
Časom zrejme predá aj športovú halu Mladosť, kde funguje šermiarske centrum, džudo a bazén. Mladosť zatiaľ drží to, že časť objektu slúži na iné účely, z čoho môže pokrývať stratu, ktorú tvorí šport.
V susedstve Elánu sú plochy využívané na futbalové tréningy, ale aj zarastená plocha využívaná psičkármi.
Areál v okolí haly Elán a štadiónu Pasienky. (zdroj: SME - Katarína Jakubjaková)Športová funkcia na Pasienkoch už ustúpila výstavbe popri Bajkalskej, kde vznikli Tri veže, a popri Trnavskej ceste, kde je Kaufland a bytový komplex Nido.
Zánik čaká aj bývalý štadión Interu, ktorý už dlho chátra. Pritom je na zozname pamätihodností Bratislavy. Mal aj tartanovú dráhu, konalo sa tam viacero ročníkov atletického mítingu P-T-S (Pravda – Televízia – Slovnaft).
„Štadión Inter je jedným z posledných športových areálov zachovaných z čias, keď bol rozmerný priestor pôvodných pasienkov „Kuhaide“ rozparcelovaný na rôzne športoviská,“ píše Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave.
Dnes plochy slúžia ako perspektívne záložné parcely na výstavbu.
Nové Pasienky
Vlastníkom veľkej časti pozemkov je spoločnosť Nové Pasienky, a. s., bývalá Tesako, a. s., napojená na developera JTRE. Plánuje tam športovo-obytnú štvrť nové Pasienky.
Názov mierne rozhorčil Ladislava Asványiho, ktorý s plánom na nové Pasienky prišiel už skôr. Chcel doplniť komplex športovísk s vonkajším 50-metrovým bazénom vedľa plavárne Pasienky, na trávnatých plochách plánoval futbalové ihriská, vedľa Elánu volejbalové ihriská. Návrh nenašiel podporu.
„Človek časom ustane,“ hovorí Asványi.
Nové Mesto nakoniec nové Pasienky dostane v úplne inej podobe.
Developer plánuje „otvorenú a prepojenú mestskú štvrť s viacerými novými kvalitnými športoviskami, vrátane multifunkčnej haly na loptové hry, bývaním a rozšíreným parkom Kuchajda“.
„Na stole však stále nie je detailná podoba zámeru so všetkými parametrami, ktorú by bolo možné prezentovať,“ povedal hovorca JTRE Michal Dutka.
Pred pár mesiacmi hlavné mesto zverejnilo súhlas s výstavbou multifunkčnej športovej haly v susedstve bývalej haly Elán.
Aktuálne platný územný plán. (zdroj: Bratislava )Mestská časť tvrdí, že bude žiadať, aby sa v novom územnom pláne zachoval čo najväčší podiel verejných športovísk a verejných priestorov.
Kam pôjdu atléti
Zdá sa, že atletika z plánov už úplne vypadla. V Bratislave atletické štandardy ako -tak spĺňa iba 400-metrový štadión STU na Mladej garde. Je však len šesťdráhový.
Trénuje tam prioritne klub STU, ostatné veľké kluby trénujú skôr v školských areáloch. Štvordráhový 350-metrový ovál je napríklad v areáli FTVŠ na Lafranconi.
Deti trénujú v školských areáloch, v zime v telocvičniach. Aj tých je však pre kluby nedostatok.
Atletika v Bratislave nemá športovú infraštruktúru, ale paradoxne má úspešné kluby a úspešných reprezentantov, tvrdí Dvozda.
„Zdá sa mi to nevysvetliteľné, aby Bratislava, hlavné mesto Slovenska, v podstate nemala ako jediná v Európe 400-metrový atletický ovál a ani žiadnu atletickú halu alebo miesto, kde sa dá trénovať v zimných podmienkach,“ hovorí.
V Bratislave nebude stáť ani jedna z troch atletických hál, ktoré nedávno ohlásil minister športu Rudolf Huliak.
V posledných rokov po Slovensku pribudlo približne dvadsať atletických štadiónov, ale v Bratislave ani jeden.
Asványi vysvetľuje, že na výstavbu prispel atletický zväz, spolufinancovať ich muselo aj mesto alebo župa. V Bratislave zažiadali o príspevok len na výstavbu tribúny pri štadióne na Mladej garde.
V iných mestách, aj výrazne menších, sa podmienky pre atletiku podľa neho rozvíjajú. „Nielen samospráva, aj ľudia sú aktívnejší, nie je tam taká anonymita,“ hovorí Asványi.
„Neteší nás súčasný stav súťažnej atletickej infraštruktúry. Preto intenzívne hľadáme so Slovenským atletickým zväzom a ministerstvom športu riešenia na nápravu,“ tvrdí za magistrát Bubla.
Mesto si vyhliadlo pozemok na výstavbu 400-metrového atletického areálu a má aj riešenie na výstavbu novej atletickej haly. „V rokovaniach sa posúvame, preto veríme, že čoskoro budeme môcť verejnosti prezentovať naše spoločné zámery."
Blíži sa aj dostavba športového areálu polície v Dúbravke, ktorý bude mať aj atletický ovál so zázemím aj pre ďalšie atletické disciplíny aj atletický tunel.
Projekt má podľa Mojmíra Gaška zo Športového centra polície všetky povolenia vrátane stavebného. Výstavba však bude trvať dlho.
„Náš záujem je, aby športoviská mohli slúžiť aj širokej verejnosti, najmä deťom a mládeži, a to prostredníctvom športových klubov polície,“ hovorí Gaško. Pre iné športy by „prípadné voľné kapacity areálu ponúkli príslušnému športovému zväzu“.
„Kdekoľvek by pribudol 400-metrový ovál, celá pozornosť pretekárov sa tam presunie. Potrebujeme ho, kdekoľvek bude,“ hovorí Drozda.
Na preteky sa dá využiť štadión v Šamoríne, najlepšie podmienky pre atlétov sú podľa Drozdu v Banskej Bystrici, kde je opravený 400-metrový štadión aj menšia krytá tréningová hala. Banská Bystrica hostí aj P-T-S míting.
Rozpočet na šport pre všetkých nestačí
„V posledných rokoch badať kolísajúcu pozornosť štátu k verejnému športu,“ hovorí novomestský starosta Čupka. Investuje sa skôr jednorazovo do veľkých štadiónov.
Mestská časť neuspela so žiadosťami o peniaze na prestavbu telocvične ZŠ Kalinčiakova, pri hokejbalovom ihrisku v Mierovej kolónii a nevie nájsť ani vhodnú výzvu na financovanie nového bežeckého oválu okolo Kuchajdy.
Možnosti zväzov tlačiť na samosprávu sú podľa Drozdu slabé. „Tým, že v Bratislave je veľká koncentrácia rôznych športov a športových klubov, tak rozpočet na šport, či už z magistrátu, alebo župy, nestačí pokryť všetky požiadavky,“ hovorí.
Mesto sa teraz sústredí na 25-metrový bazén v plavárni Pasienky, výstavbu novej multifunkčnej tréningovej haly Pionierska a opravy na letných kúpaliskách či záchranu areálu na Zlatých pieskoch.
Ročne Bratislava dáva do športu šesť miliónov eur, z toho takmer štyri dostáva STaRZ. V októbri 2024 vzniklo oddelenie športu, ktoré má sledovať športoviská aj potreby obyvateľov a navrhnúť „novú koncepciu“.
Bratislavská župa zase v Petržalke pripravuje kampus zdravia a športu. Má prepojiť stredoškolské vzdelávanie, profesionálnu športovú prípravu a diagnosticko-rehabilitačné a výskumného pracovisko. Súčasťou má byť hokejová hala, atletický štadión a multifunkčná hala.
Získava povolenia pre územné rozhodnutie a na prelome rokov plánuje terénne a zemné práce, zakladanie sietí či výstavbu ciest.
Ministerstvo športu podporí centrá olympijskej prípravy vo všetkých krajských mestách. Patria k tomu aj opravy či vybavenie športových zariadení pri školách, ale len v obciach do päťtisíc obyvateľov.
Na otázky o podpore športovej infraštruktúry v Bratislave ministerstvo neodpovedalo.
