Dobová pohľadnica zachytáva južnú časť Hviezdoslavovho námestia, pohľad od Rybného námestia na východ. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Domy a kaviarne
Spomedzi domov na Promenáde (Hviezdoslavovo námestie) spomeňme Kozicsov dom s prvotriednym fotografickým ateliérom firmy Kozics. Susedná budova patrí Francúzsko-uhorskej poisťovni, bola založená v roku 1880 a jej účastinný kapitál je 2 milióny 500-tisíc korún.
Vedľajší veľký Wiganov dom sa už v roku 1781 spomína ako najvyšší dom v Prešporku. Verejnosť na ňom dosiaľ obdivuje krásny balkón z tepaného železa. Zábradlie na schodisku je tiež krásna kováčska práca.
V Sprinzlovom dlhom jednoposchodovom dome, ktorého východná strana patrí už do Kristíninej (Paulínyho) ulice, majú ateliéry dvaja znamenití fotografisti Streliský a Brodszký. V 18. storočí (1781) patril dom grófovi Jánovi Illésházymu a nachádzal sa v ňom hostinec Zlatá ruža. Dnešný dom stojí na mieste troch domov.
Z budov na náprotivnej strane námestia považujeme za pozoruhodný Záborszkého dom, ktorý siaha z Panskej ulice cez južný koniec Ventúrskej ulice až na Promenádu a nachádza sa v ňom kaviareň Secesia. V 40. rokoch tu bola Holingerova kaviareň, obľúbené miesto juristov. Tu sa usmerňovalo vlastenecké nadšenie mladej generácie z čias zasadaní uhorských snemov.
Najkrajšia budova v tomto rade je nepochybne palác vo francúzskom štýle, ktorý si v roku 1885 dal postaviť gróf Ján Pálffy podľa Rumpelmayerovho projektu. Palác zdobia krásne tepané dvere a brána z dielne umeleckého kováča Martona. Stojí na mieste niekdajších maštalí, ktoré siahali od grófovho paláca na Panskej ulici až na Promenádu.
V Stahlovej kaviarni sa radi schádzajú hlavne predstavitelia umeleckého sveta. Západná časť kaviarne stojí na mieste maštalí pri starom dome paulínov čiže bielych mníchov na Panskej ulici, ktoré siahali až po Promenádu.
Bajgle a sucháre
V blízkosti sa nachádza stará Scheuermannova (dnes Laudova) pekáreň chýrnej prešporskej pochúťky - makových a orechových rožkov. Tieto špeciality sa pôvodne dostali k nám v stredoveku z Viedne, kde sa už vtedy piekli beugle a mandoletti.
"Bajgle" sa u nás podávali už v 16. storočí na verejných hostinách, ktoré mesto usporadúvalo na radnici na počesť vznešených hostí. Napríklad 6. mája 1590 sa "peigl" spomínajú pri príležitosti hostiny pre miestodržiteľa a predsedu vojenskej rady Dávida Ungnada, Lichtensteina a ďalších. Mestskí radcovia dostávali každoročne na Vianoce do daru bajgle a tento zvyk sa zachoval do konca 17. storočia. Časom toto odvetvie pekárskeho remesla dosiahlo takú úroveň, že aj v cudzine získavalo nášmu mestu tú najlepšiu povesť.
História suchárov tiež siaha do dávnej minulosti. Už v 18. storočí ich spomínajú ako zwibolt (zwieback). Máloktorý návštevník odchádza z nášho mesta bez prešporských rožkov alebo suchárov.
(Nabudúce Jesenského ulica)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
