Končia Váchal, Greguš, Český les aj No Code

V bratislavských galériách sa ku koncu prázdnin končí aj niekoľko zaujímavých výstav. Pálffyho palác Galérie mesta Bratislavy ešte do nedele predstavuje tvorbu výnimočného českého výtvarníka Josefa Váchala. Umelcova druhá najväčšia autorská výstava od roku 1995 prináša prierez tvorbou maliara, rytca, spisovateľa a ilustrátora, ktorý si knihy aj sám viazal, pretože ich považoval za svojbytný umelecký artefakt.

Celou jeho tvorbou preniká záujem o mystiku a okultizmus, ktorý má v Čechách silnú tradíciu. Váchal, neuchopiteľný podobne ako anglický symbolista, maliar a básnik William Blake, sa na Slovensku, ktoré navštívil a ktoré ho zaujalo natoľko, že napísal knihu Cesta Slovenskom s A. Calmetom, predstavuje prvýkrát.

Do budúcej nedele potrvá aj skupinová výstava jedenástich súčasných talianskych umelcov s názvom No Code. Touto výstavou zároveň Slovenská národná galéria otvorila začiatkom júna priestory zrekonštruovaného Esterházyho paláca. No code predstavuje najpodstatnejšie z toho, čo sa odohráva v súčasnom talianskom umení. Nosnou myšlienkou inštalácie je predstavenie tvorby už známych výtvarníkov na spoločnom menovateľovi. Je ním tvorba v aktuálnom vizuálnom jazyku v oblasti maľby, fotografie a videoinštalácií.

Kto ešte nestihol vidieť súčasný český dizajn, môže to stihnúť takisto do nedele v galérii Veža na Továrenskej ulici. Výstava Český les predstavuje diela etablovaných tvorcov staršej a strednej generácie, ale i nedávnych absolventov vysokých škôl. Český les však nie je iba výberom mimoriadnych vecí, ktoré navrhli českí dizajnéri, ale tiež hrou s ich kontextom. Autori koncepcie Jana Semerádová a Jiří Macek umožňujú vidieť tendencie českého dizajnu s humorným nadhľadom a v kontexte tradičnej vizuality spojenej s českým prostredím.

Vôňa dedovizne bude o čosi dlhšie - do 30. augusta lákať do Výstavnej siene Umeleckej besedy slovenskej v priestoroch Slovenského rozhlasu. Za poetickým názvom sa ukrýva prehliadka diela Milana Greguša, ktorý predstavuje posledné sochárske diela, výber zo svojej bohatej šperkárskej tvorby a fotodokumentáciu z celoživotnej reštaurátorskej tvorby.

Drevené, polychrómované a zlátené plastiky sú príkladom Gregušovho citlivého prístupu k prírodnému materiálu - jaseňovému drevu. Šperky zo striebra, zlata a polodrahokamov sa vinú raz v čistej geometrickej línii, inokedy vytvárajú prírodné krivky. Precíznym spracovaním a veľkodušným tvarom pripomínajú starobylé masívne šperky.

Ani tretia oblasť výstavy - reštaurátorské práce Milana Greguša nie je bez zaujímavosti. Pričinil sa totiž o obnovu a záchranu mnohých vzácnych historických pamiatok, architektonických, sochárskych i maliarskych. V Bratislave išlo napríklad o obnovu Bratislavského hradu, paláca De Pauly, stredovekého meštianskeho domu na Klariskej 3 (bývalý Dežmár), vstupných portálov na Mestskej knižnici či plastiky Immaculaty na nároží veže Starej radnice. (mi, sita)

foto - archív