Pamätník projektovaný v podobe symbolického sedemramenného svietnika s hebrejským nápisom "Pamätaj" pozorne a neporušene dopĺňa dielo architekta Jurkoviča v Kremničke. FOTO - ARCHÍV
Pátranie po slovenských architektoch tvoriacich v zahraničí doviedlo profesora Šlachtu ku skupinke rodákov, ktorí okrem našich škôl absolvovali štúdium architektúry aj v Izraeli, väčšinou v Haife.
"Ich príbehy, životné i profesijné, sú nesmierne zaujímavé. Väčšina z nich na svoje rodisko nezabudla, ba po päťdesiatich rokoch hovoria peknou slovenčinou a po páde komunizmu sa na Slovensko radi vracajú."
Jedným z nich je aj Juraj Arieh Fatran. Do Izraela emigroval v roku 1949, kde sa už o rok stal zakladateľom kibucu Lehavot Chavion.
Vytvoril nové mestá
Na prvom projekte Lechnis začal pracovať hneď po ukončení štúdia architektúry v Haife. Lachnis bol plán na výstavbu 23 dedín v južnom Izraeli. Vytvoril tiež projekt nového mesta Kirjat-Gan, v ktorom sa stal mestským inžinierom.
S projektovaním miest pokračoval aj ako architekt ministerstva výstavby a osídľovania v Tel Avive. Naplánoval výstavbu miest Horný Nazaret, Horná Afula a Migdal - Haemek. V nich navrhol mnohé stavby - strednú odbornú školu, ženský klub, spoločenské centrum a ďalšie objekty.
Svoj ateliér si spolu s architektom I. L. Hamburgom otvoril v roku 1961. Vyšlo z neho veľa rôznych projektov.
V postihnutých oblastiach
No zaujímavá je aj Fatranova činnosť v OSN. Pôsobil totiž ako urbanistický expert v oblastiach postihnutých živelnými pohromami. Bol napríklad hlavným architektom projektu Gazvin v Iráne v rokoch 1963/64. V roku 1973 vypracoval projekt rekonštrukcie hlavného mesta Nikaragui. Managua bola v tom roku zničená katastrofálnym zemetrasením.
Čo ešte projektoval
Fatranova architektonická tvorba bola veľmi široká, patria do nej kultúrno-spoločenské centrá, administratívne budovy, komunitné centrá, projekty škôl, detské a študentské domovy i priemyselné stavby. Navrhol vyše 40 rodinných domov a víl. Jeho stavby stoja po celom Izraeli od Binjamina a Cur-Natan cez Jeruzalem až po Tel Aviv.
Náhrobná architektúra
Náhrobná architektúra zaberá v diele J. A. Fatrana špecifické miesto. Vytvoril cintoríny v Asdode, Rison Lecione, Beer-Seve, Lahale, Reehovote, ale aj spoločný hrob padlých vo vojne v rokoch 1948/49 na Olivovej hore či návrh hrobov významných osobností na Herzlovej hore v Jeruzaleme. "Práve v návrhoch cintorínov uplatnil najviac európske prvky, ako je napríklad centrálna aleja vysadená stromami," objasňuje profesor Šlachta.
Fatran vytvoril viac ako 40 pamätníkov padlým vojakom a obetiam holokaustu i desiatky pamätných múrov. "Dokladom jeho majstrovstva je však aj citlivé dotvorenie Jurkovičovho pamätníka v Kremničke menorou s nápisom, ktorý pripomína židovské obete tejto tragédie."
Stavby slovenských architektov tvoriacich v exile sa týčia po celom svete od Nového Zélandu cez Izrael až po Buenos Aires. Domov ich prinavrátila výstava i publikácia Návrat odídených profesora Štefana Šlachtu, ktorý zahraničných Slovákov a ich diela hľadal tri roky. Výstava v galérii Medium predstavuje 57 osobností z tých dvesto, ktoré našiel, knižná publikácia 88. Výstava potrvá do konca augusta, priebežne z nej predstavíme niektorých zaujímavých architektov. Juraj Arieh Fatran (1929, Merašice pri Nitre) ukončil štúdium na fakulte architektúry v Bratislave (1948) a v rokoch 1949 - 1956 študoval na Fakulte architektúry na Technion v Haife v Izraeli, kde naďalej žil a tvoril.
Bol mestským inžinierom v Kirjat-Gane, architektom na ministerstve výstavby a osídľovania v Tel Avive, mestským inžinierom v Ramat-Gane a urbanistickým expertom OSN v Iráne a Nikarague.
Pietny múr pri hromadnom hrobe padlých vo vojne r. 1948/49 v Jeruzaleme na Olivovej hore. FOTO - ARCHÍV
