Ochranu viacerých pamiatkovo chránených území je potrebné zrevidovať. Je to stanovisko Pamiatkového úradu. Podľa zistenia úradu viacero pamiatok nevykazuje také hodnoty, aby ich ďalej bolo treba chrániť formou pamiatkovej zóny. Týka sa to aj niektorých zón v Bratislave.
Zrušenie alebo zredukovanie zóny automaticky neznamená, že v danej oblasti sa bude môcť stavať bez obmedzení z hľadiska pamiatkovej ochrany. Stavebníkom však týmto rozhodnutím odpadnú viaceré povinnosti. Čo zostane, bude povinnosť overiť si v prípade zamýšľaných zemných prác, či v danom území nie je predpoklad narušenia archeologických nálezísk a nálezov. Dnes je potrebné na akúkoľvek stavebnú činnosť na nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne vopred si vyžiadať vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, táto povinnosť platí i pre ochranné pásmo.
"V súčasnosti je v procese správneho konania zrušenie pamiatkovej zóny v Devínskej Novej Vsi a prebieha aj konanie o návrhu na zmenu vymedzenia pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť," povedala Viera Dvořáková z pamiatkového úradu. Do konca roka ešte prehodnotia aj zvyšných šesť zón - Lamač, Raču, Záhorskú Bystricu, Dúbravku, Rusovce a Vajnory. Vypracované podklady pamiatkari postupne konzultujú so samosprávami.
V návrhu revízie zóny Centrálna mestská oblasť sa ráta s redukciou najmä západnej časti zóny až pod Slavín.
Pôvodne viedla táto hranica až k Dubovej ulici. Hranica povedie popred stanicu a ďalej cez Štefanovičovu - pôvodne stiahala až za Šancovú ulicu. Ďalej povedie okolo Slovenskej technickej univerzity, zahrnie aj okolie blumentálskeho kostola. Okolo hradu línia pamiatkovej zóny zostáva, v časti okolo Slavína stále platí ochranné pásmo vyhlásené ešte v 80. rokoch. Bratislavské pamiatkové zóny boli podľa Dvořákovej vyhlasované čiastočne aj ako reakcia na situáciu, keď sa k bývalým historickým obciam necitlivo pristavovali sídliská. "Tieto zóny mali zabrániť ďalším veľkoplošným asanáciám," tvrdí.
Ako ďalej povedala, mnohé z týchto území boli vytýčené v rozsahu, ktorý nezodpovedal predstave o sústredenejších pamiatkových hodnotách, ako o nich dnes hovorí pamiatkový zákon. "Ochranu treba sústrediť na jasne identifikované kultúrne pamiatky a nezaoberať sa usmerňovaním projekčnej činnosti v týchto obrovských územiach. Nie každý ľudový dom reprezentuje takú hodnotu, že môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku." Pri ochrane takýchto pamätihodností majú podľa Dvořákovej úlohu aj obec a stavebný úrad. Všetko by sa malo zosúlaďovať s víziami dlhodobých zámerov rozvoja obce.
Návrhy sú verejne prístupné na úradnej tabuli v Pamiatkovom úrade SR a na ministerstve kultúry.