Je symbolom mestskej časti, dostala sa do jej erbu, doteraz sa však budova konskej železnice využívala minimálne. Nové Mesto v nej má sobášnu sieň, príležitostne tam bývajú výstavy.
Teraz mestská časť plánuje budovu tento rok opäť čiastočne opraviť a presunúť do nej svoj stavebný úrad.
Potrebná je vraj najmä oprava strechy, čiastočne podkrovia a výmena okien, mestská časť počíta s nákladmi okolo 350-tisíc eur.
V národnej kultúrnej pamiatke sú okrem sobášnej siene prázdne kancelárske priestory, ktoré zostali po banke, a má po nedávnych únikoch vody odstavenú vodovodnú prípojku.
Konská železnica je jednou z najstarších budov v celej mestskej časti. Dokončili ju v roku 1840 a prvý úsek konskej železnice viedol do Svätého Jura.
Prvý vlak s lokomotívou na parný pohon prešiel traťou v roku 1873.
Sídlo pre stavebný úrad
Pre nevyhovujúci technický stav svojho sídla na Junáckej ulici presúva mestská časť miestny úrad do iných priestorov.
Starosta a väčšina oddelení sa sťahujú do susednej prenajatej budovy na Vajnorskej, niektoré časti úradu smerujú do iných priestorov patriacich mestskej časti.
Chce preto využiť aj historickú budovu konskej železnice na roku Krížnej a Legionárskej pre stavebný úrad. „Zvažujeme ešte ďalšie využitie budovy,“ povedal pre TASR starosta Matúš Čupka.
„Tento mesiac máme dostať stanovisko pamiatkového úradu, či môžeme prípojku ťahať po stenách. Keď budeme mať kladné stanovisko, závisí od úradu, ako uvoľní financie,“ hovorí správca Tomáš Múčka.
Sobášna sála a ďalšie priestory na prízemí sú prevažne prázdne. Na poschodí ostali prázdne kancelárie, druhé podkrovné poschodie, kde boli tiež, je v horšom stave, má nižšie stropy a horšiu svetelnosť.
Vyššie je už len vežička, na vrchu ktorej sú z každej strany hodiny.
Chceli ju aj železnice
Konskú železnicu otvorila mestská časť verejnosti počas nedávnych Bratislavských mestských dní. Návštevníci si mohli prezrieť výstavu historických dopravných rovnošiat zo zbierky občianskeho združenia Dopravná nostalgia.
O budovu majú podľa Hospodárskych novín záujem aj Železnice SR. Zvažujú presun svojho generálneho riaditeľstva z Klemensovej ulice do priestorov na Trnavskom mýte, a podľa hovorkyne Petry Lánikovej má štátny podnik víziu, že súčasťou budúceho sídla by mohla byť aj historická budova.
Starosta vylúčil, že by mestská časť uvažovala o jej predaji. Mestská časť by však bola ochotná zdieľať budovu so železnicami na oficiálne podujatia.
Hrozil jej zánik
Klasicistickú budovu postavili v 19. storočí na vtedajšom predmestí Bratislavy. Prvý vlak ťahaný koňmi do Svätého Jura prešiel 27. septembra 1840. Úsek do Pezinka vznikol v roku 1845 a do Trnavy v roku 1846. Posledný vlak ťahaný koňmi prešiel medzi Bratislavou a Trnavou 10. októbra 1872.
V roku 1873 trať prestavali pre potreby parnej železnice. K stavebným úpravám budovy podľa pamiatkového úradu prišlo až po druhej svetovej vojne, odkedy sa viackrát zmenila jej funkcia, čo sa odrazilo aj na nevhodných prestavbách.
Za socializmu budova chátrala a bola pripravená na zbúranie. „Chodili sem voľakedy zo Steinu (bývalá neďaleká krčma - pozn. red.) chlapi čúravať,“ hovorí František Bohunický, ktorý žije v okolí. Urbánna legenda hovorila aj o tom, že tam v tom čase našlo telo mŕtvej prostitútky.
Budovu na prelome 80. a 90. rokov zrekonštruoval podnik Hydrostav do pôvodného stavu.
Neskôr mala viacerých nájomníkov, napríklad cestovnú kanceláriu Hydrotour či banku UniCredit.
Mestská časť budovu odkúpila v roku 2009 od spoločnosti Woodimex za 1,5 milióna eur. Plánovala ju využívať na reprezentačné účely.
