Vízia 50-tisícového satelitu za hranicami Bratislavy je o kus bližšie k uskutočneniu.
Posudzovaním vplyvov na živoptné prostredie EIA prešla prvá etapa projektu Park City Living. Do Chorvátskeho Grobu by priniesol vyše sedemtisíc nových obyvateľov, čím by zdvojnásobil počet obyvateľov obce.
Nové sídlisko bude v lokalite Triblavina južne od dnešnej obce. Tvoriť ho budú dva typy zástavby - polootvorené obytné bloky so zelenými vnútroblokmi a samostatne stojace bytové domy.
Predpokladaný začiatok výstavby je v roku 2025 alebo 2026, závisieť bude od povolení.
Starostka Chorvátskeho Grobu Vladimíra Vydrová ohlásila, že kolaudáciu obec nepovolí skôr, ako na náklady investora vznikne nová základná a materská škola. Obec takisto žiada diaľničné napojenie na Triblavinu. Stavebné mechanizmy nebudú podľa starostky mať povolenie na vjazd do pôvodnej časti Čiernej Vody.

Hlavným prvkom zástavby bude pokračovanie ulice Javorová alej. Obyvatelia sa preto obávajú, že doprava zhorší bezpečnosť pred tamojšou základnou školou.
Blízke mestské časti Bratislavy sa zas obávajú dopravnej záťaže a projektu vyčítajú, že nepočíta s koľajovou dopravou.
Nové sídlisko na zelenej lúke
Územný plán obce v Chorvátskom Grobe schválili ešte v roku 2010. S prípravou projektu na nezastavanom územní investor Alizé Property začal v roku 2021.
Park City Living ráta v budúcnosti s výstavbou 50-tisícového sídliska, čím z Chorvátskeho Grobu urobí stredne veľké mesto. Okrem bývania investor plánuje aj vybavenosť, logistické centrá a infraštruktúru.
Prvá etapa má názov Rezidenčná zóna Vll.A a počet obyvateľov obce zdvojnásobí. Pred pár dňami prešla posudzovaním EIA.
Nová cesta Javorová alej bude priamo napojená na diaľnicu D1 cez mimoúrovňovú križovatku Triblavina.
Na Križovatke Pezinská – Javorová alej obec požaduje vybudovať na náklady investora kruhovú križovatku. „Zároveň obec žiada o rekonštrukciu Javorovej aleje od novej kruhovej križovatky po základnú školu,“ povedala starostka.
Popri Javorovej aleji budú stáť polootvorené obytné bloky, ktoré budú mať v parteri občiansku vybavenosť. Budú mať šesť či päť podlaží, z toho jedno ustúpené.
Rozvoľnenejšie bodové bytové domy za nimi budú mať štvorcový pôdorys a predzáhradky oddelené zeleňou alebo oplotením.

V areáli má byť 4977 parkovacích stojísk, 4857 z nich v podzemných garážach a parkovacom dome.
Predpokladané náklady sú 250 až 300 miliónov eur.
Projekt novej školy je v samostatnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré sa začalo len tento rok.
Základná škola má mať 31 tried asi pre 900 žiakov, v pláne sú aj detské a športové ihriská, altánok a zelené plochy v areáli školy aj pre verejnosť. Materská škola má mať osem tried približne pre 176 detí.
Predpokladaný koniec výstavby je v roku 2028.
Kritika od susedov
V okolí bratislavská župa rieši obchvat oboch Grobov, prvú etapu odovzdali do užívania. Druhá etapa s pokračovaním do Pezinka je v územnom konaní.
„Bude treba zabezpečiť dopravnú obslužnosť nového územia autobusovou dopravou,“ informuje hovorkyňa župy Lucia Forman.
Pre taký rozsiahly zámer suburbanizácie je okrem cestného napojenia dôležitá aj koľajová doprava.
V katastri Chorvátskeho Grobu sa výhľadovo plánuje výstavba železničnej trate K20 Bratislava - Vajnory - Chorvátsky Grob - Pezinok. Podľa Regionálneho plánu udržateľnej mobility pôjde o prímestskú jednokoľajovú železničnú trať s dĺžkou asi 13,8 kilometra.
Záverečné stanovisko EIA uvádza, že pre trať nie je určený definitívny koridor ani spresnené stavebno–technické riešenie.
O zapracovanie trate do zámeru v roku 2022 žiadal starosta Rače Michal Drotován. Upozornil, že podľa župného územného plánu je koridor dosť jasne vedený a zasahuje aj do tohto zámeru.
„Jeho neposudzovaním podľa môjho názoru bol porušený príslušný zákon, a teda v najbližších dňoch podám rozklad,“ napísal na sociálnej sieti.
Drotován tiež kritizoval, že pripomienky a námietky nepodali ani župa, ani mesto, čo považuje za zásadný problém, lebo železničný koridor je jednou z kľúčových dopravných stavieb v tejto časti župy.
Župa odkázala, že štúdia uskutočniteľnosti trate je v riešení. Bližšie sa nevyjadrila.
Ako budú obyvatelia nového sídliska dochádzať do Bratislavy, sa obáva aj starosta susedných Vajnôr Michal Vlček. Chorvástsky Grob nazval v rozhovore pre SME nie veľmi zodpovedným susedom.
„Obávam sa však, že príbeh, ktorý súvisí s výstavbou Chorvátskeho Grobu, je už tak ďaleko, že akékoľvek zmeny bude teraz veľmi komplikované presadiť,“ povedal.
Očakáva, že sa vo Vajnoroch výhľadovo spustí mestské parkovanie. „Keďže za našimi dvormi rastie spomínané 50-tisícové mesto, možno predpokladať, že z áut budú chcieť vo Vajnoroch prestúpiť. Na to sa treba pripraviť."