BRATISLAVA. Starostovia bratislavských mestských častí odmietajú zámer spaľovne spoločnosti Slovnaft. Za najväčší problém považujú najmä rozsah navrhovaného projektu.
Obávajú sa tiež potenciálneho zvýšenia znečistenia ovzdušia a spodných vôd.
„Nejde o nahradenie starej spaľovne novou. Ide o výrazné zväčšenie súčasnej spaľovne za účelom zhodnocovania o štvrť milióna ton odpadu ročne oproti dnešku,“ konštatuje starosta Ružinova Martin Chren.
O slovnaftskej spaľovni pochybuje aj Taraba. Odborníci varujú, že rafinéria zavádza verejnosť Čítajte Slovensko podľa neho musí riešiť problém s odpadom a likvidovať ho energetickým zhodnotením je lepšie ako skládkovanie a zakopávanie pod zem.
Zostanú tony popola
Bratislava síce vyprodukuje výrazne viac odpadu, ako je plánovaná kapacita mestskej spaľovne, nie však toľko, ako navrhuje Slovnaft. Neexistuje podľa neho dôvod, aby sa Bratislava stala centrom spaľovania odpadu pre mestá a obce z ďalekého okolia, či zo zahraničia.
Za „absolútne neuspokojivé“ považuje vysvetlenie k spôsobu prepravy odpadu. Nepozdáva sa mu ani chýbajúce podrobné vysvetlenie toho, ako sa bude nakladať s odpadom po spaľovaní, teda s popolom, so škvarou a najmä s nebezpečným popolčekom.
Ďalšia spaľovňa v Bratislave môže byť podľa Tarabu záťažou pre životné prostredie Čítajte „Po ukončení spaľovania by takéhoto odpadu malo zostať asi 80 000 ton. Pri použití najväčšieho možného kamiónu ide o deväť plne naložených nákladiakov denne vrátane víkendov a sviatkov,“ podotýka Chren.
Pripomína, že rozhodnutie k spaľovni má v rukách minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Mesto ďalšiu spaľovňu nepotrebuje
Projekt „megaspaľovne“ sa nepáči aj starostke Karlovej Vsi Dane Čahojovej. Kritizuje najmä to, že do Bratislavy sa plánuje zvážanie nielen komunálneho odpadu z viacerých krajov Slovenska, ale najmä priemyselného a vysoko pravdepodobne aj toxického odpadu od rôznych producentov. Odpad je plánované dovážať aj zo zahraničia.
Hovorí, že hlavné mesto „svoju“ spaľovňu na komunálny odpad má a ďalšiu nepotrebuje.
Bratislava nesúhlasí so zámerom Slovnaftu vybudovať veľkokapacitnú spaľovňu Čítajte „Som si istá, že väčšina z nás si želá žiť v čistom a bezpečnom meste. K tejto túžbe určite nepatrí vybudovanie obrej spaľovne v dotyku s najväčšou mestskou časťou Petržalkou, v bezprostrednom kontakte s ďalším rozvojovým územím a navyše v chránenej vodohospodárskej oblasti nad zdrojmi pitnej vody,“ zdôrazňuje Čahojová.
O dodržiavaní noriem
Upozorňuje tiež na to, že spaľovňa bude okrem iného produkovať toxickú škvaru, ktorú bude potrebné skládkovať, pričom skládky označuje za „ekologickú samovraždu“.
Nesúhlas so zámerom Slovnaftu vyjadruje aj starosta Starého Mesta Matej Vagač.
„Mám z tohto zámeru vážne obavy. Najmä pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie znečistenia ovzdušia a spodných vôd v oblasti, ktorá už teraz čelí vysokému stupňu znečistenia z rôznych zdrojov,“ uvádza na sociálnej sieti.
Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku nie je problémom samotná spaľovňa, ani jej objem či dovážanie odpadu, ako to, kto bude garantovať dodržiavanie noriem.
Pripomína, že napríklad Švédsko odpad dováža, lebo ho má málo, Kodaň má v centre spaľovňu aj ako atrakciu. Rozumie však obavám ľudí. „Tu, čo vidím problém, je, kto bude garantovať, že to bude dodržané,“ povedal Hrčka.
Vicestarosta Petržalky a mestský poslanec Ján Karman uviedol, že mestská časť vydala nesúhlasné stanovisko k realizácii projektu, rovnako predložila viaceré pripomienky k správe o jeho hodnotení.
„Aj keď väčšina ľudí má pri budovaní spaľovní zväčša obavy zo zhoršenej kvality ovzdušia, v prípade realizácie tohto projektu hovoríme o Žitnom ostrove, pod ktorým sa okrem iného nachádza vzácny a chránený zdroj pitnej vody, čo je v kontexte rizík absolútne nevhodná lokalita pre navyšovanie potenciálnej environmentálnej záťaže,“ podotkol Karman.
Situovanie zámeru preto samospráva považuje za nedostatočne odôvodnené. V prípade skládkovania toxického, teda nebezpečného (nie len komunálneho) odpadu, hoci aj dočasného, sa obáva zhoršenia negatívneho vplyvu na životné prostredie. Za rozumnejšie, z viacerých dôvodov, považuje plánovanú modernizáciu a rekonštrukciu spaľovne OLO, z ktorej majú osoh obyvatelia Bratislavy. A to aj pre využívanie samotného tepla na vykurovanie, ktoré vzniká pri spaľovaní odpadu v zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Mestská časť Podunajské Biskupice v reakcii uviedla, že vníma neustále rastúci objem komunálneho odpadu a s tým súvisiacu potrebu prispôsobenia kapacít, modernizácie a ekologizácie zariadení, ktoré ho likvidujú a zhodnocujú.
Za kľúčovú považuje likvidáciu komunálneho odpadu vyprodukovaného Bratislavčanmi, ktorú vykonáva mestská organizácia Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Súhlasí, že hlavné mesto druhú spaľovňu nepotrebuje.
Rovnako ako ďalšie samosprávy podala viaceré pripomienky k zámeru Slovnaftu. Požaduje znížiť kapacitu zariadenia či znížiť počet nákladných áut prichádzajúcich do zariadenia a preferovať železničnú dopravu na prepravu odpadov. Má tiež viaceré ďalšie dopravné požiadavky.
Mestský poslanec Juraj Káčer taktiež poznamenal, že Bratislava nemusí byť centrom spaľovania odpadu.
Pripomienky k zámeru podal aj magistrát, stanovisko je podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu „pomerne rozsiahle“, „na ťahu“ je envirorezort.
V súvislosti so zámerom je v piatok (25. 4.) naplánovaná cyklojazda so štartom na Námestí SNP. Proti spaľovni vznikla tiež petícia.
