Bratislava má prvý nájomný bytový dom. Autor: TASR
BRATISLAVA. Trvalo približne sedem rokov, kým sa primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi podarilo postaviť prvý nájomný bytový dom. O mestských bytoch Vallo hovorí už od prvého nástupu do funkcie v roku 2018.
"Medzitým tu bol covid a množstvo iných vecí, na ktoré sme nemali vplyv," reaguje Vallo na otázku, či nie je sedem rokov pridlho. "Myslím, že sme urobili maximum vzhľadom na to, že sme štartovali na nule."
Magistrát začal stavať v auguste 2023 a bytovku dokončil v decembri 2024, odvtedy v areáli prebiehali len drobné práce. Stavba je teraz oficiálne skolaudovaná a nájomníci sa sem budú môcť nasťahovať v priebehu mája.
Mestský 103-bytový dom má osem podlaží a stojí na petržalskom Muchovom námestí. Do bytov sa budú môcť nasťahovať sociálne slabšie skupiny, ale aj sociálni pracovníci, mestskí policajti či učitelia. Polovica bytov pripadne reštituentom.
Približná výška nájomného by sa mala pohybovať medzi 250 a 500 eurami, záleží od toho, v akom byte bude nájomník bývať a aký vysoký bude jeho príjem. Nachádzajú sa tu jedno- až štvorizbové byty.
Mestská bytovka v Petržalke stála 11 miliónov eur, z toho mesto zaplatilo približne štyri milióny, takmer tri milióny pokryl jednopercentný úver a nenávratné dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zvyšok doplatilo ministerstvo dopravy.
V článku sa dočítate:
- prečo sa susedia neobávajú "sociálne slabších" nájomníkov,
- ako vyzerá byt zvnútra,
- v akej veci dal minister Ráž za pravdu Vallovi,
- či má magistrát šancu vyriešiť bytovú krízu.
Zhovievavá Petržalka
Mesto chcelo spočiatku v Petržalke stavať na Sosnovej a Šustekovej ulici. Susedia však začali protestovať petíciami, starousadlíci nechceli stratiť zeleň a zároveň sa báli, že im okolie príliš zastavajú. Obyvatelia Muchovho námestia, s ktorými sa rozprával denník SME, s mestským projektom problém nemali.
"Určite by to chcelo ale viacej zelene," komentuje Kamila Alexiová, ktorá pracuje v kaviarni hneď vedľa. "Ale ak to má pomôcť mladým ľuďom, určite to je fajn."
Študentov trápi ubytovacia kríza. Kancelárie si prerábajú na izby, nocujú aj v robotníckych ubytovniach Čítajte Mesto ráta aj so zelenším areálom, súčasná podoba bytovky a jej okolia nie je finálna. Pred hlavným vstupom do domu je zelený pás s rozkvitnutými cibuľovinami, mladými stromami a bratislavskými lavičkami, zadný dvor je ešte nedokončený.
Pribudne tu ešte jedna o polovicu menšia bytovka s 50 bytmi aj dvojposchodové parkovisko, ktoré budú môcť využívať aj okolití susedia.
O štyri nebytové priestory na prízemí prebieha verejná obchodná súťaž. Môžu tu vzniknúť napríklad kaviareň, fitness centrum alebo bistro.
Bytovka sa nachádza pri električkovej zastávke Farského. (zdroj: SME - Marko Erd)Mestské nájomné byty sa pre niektorých Bratislavčanov stali výbušným slovným spojením. Uvedomuje si to aj magistrát, ktorého plány opakovane narazili na predsudky. Susedstvo ulice Pri kríži v Dúbravke ani obyvatelia lokality Parková v Ružinove nechceli nájomné byty z obáv, že k nim pritiahnu sociálne vylúčených a problémových ľudí.
Baristka Alexiová sa niečoho takého neobáva. "Jasné, že treba pomáhať aj takýmto ľuďom, veď platy sú na Slovensku mizerné a ceny abnormálne vysoké. Treba myslieť na tých, čo nemali šťastie narodiť sa do lepšej rodiny," myslí si.
Alexiová v lokalite nebýva, jej názor však zdieľa aj dôchodkyňa Eva Simandlová, obyvateľka domu hneď vedľa kaviarne, kde baristka pracuje.
"Mne to problémy nerobí, pokiaľ sa bude každý slušne správať," hovorí Simandlová.
Rovnako sa vyjadrila aj dôchodkyňa Emília Jordanová, ktorá býva v panelákoch oproti novým mestským bytom.
"Bytov je málo, je dobré, že aj sociálne slabší budú mať kde bývať," hovorí. "Hlavne mladé rodiny, ktoré zarábajú do 1000 eur, tí nemajú ani na hypotéku."
Jediný problém, ktorý tu susedstvo s projektom magistrátu malo, boli podľa Simandlovej obavy z hluku a prašnosti. Teraz sú podľa nej susedia spokojní. Predtým na mieste stál podlhovastý oplotený sklad, teraz podľa dôchodkyne vyzerá lokalita kultúrnejšie.
"Pri Muchovom námestí sme evidovali určitú nevôľu," hovorí pre SME viceprimátorka pre nájomné bývanie a rozvoj bývania Lenka Antalová Plavuchová. "Vďaka komunikácii a participácii v prípravných fázach projektu sa nám podarilo väčšinu obáv vyriešiť."
Mesto sa s verejnosťou o svojom zámere rozprávalo približne štyri roky dozadu. Aj vďaka tomu, že povoľovacie procesy trvajú tak dlho, má samospráva dostatok času na to, aby susedstvo oboznámila so svojimi plánmi, myslí si Antalová Plavuchová.
Námestníčke primátora sa dobre spolupracovalo aj so starostom Petržalky Jánom Hrčkom (nezávislý). Konštruktívny prístup si všíma aj u ďalších starostov bratislavských mestských častí, v ktorých mesto kreslí ďalšie nájomné byty.
Mesto v okolí vydláždilo chodníky, vysadilo stromy a cibuľoviny a prinieslo aj bratislavské lavičky. (zdroj: SME - Marko Erd)Ráž: Sedem rokov je dobrý čas
Nájomné bývanie v Bratislave bolo jednou z nosných tém primátora Valla vo volebnej kampani v roku 2018.
"Nastúpili sme a nemali sme žiadny projekt, ktorý by sme mohli realizovať, začali sme úplne od nuly," hovorí Vallo.
Bytovka na Muchovom námestí nie je podľa neho jeho prvým reálnym výsledkom, čo sa týka plnenia sľubu s nájomnými bytmi. Predtým zriadil Mestskú nájomnú agentúru, ktorá pomáha hľadať bývanie sociálne slabším, a od developerov vyrokoval nájomné byty pre mesto.
Bytovú krízu nevyrieši, ale môže pomôcť stovkám ľudí. Bratislavský magistrát spúšťa nový projekt Čítajte Magistrát dostáva päť percent z podlahových plôch postavených bytov od investorov, ktorí chcú stavať v Bratislave. Mesto ich dostáva za to, že developerovi vyhovie zmenou územného plánu. Takýmto spôsobom dostane mesto 98 bytov od developerov, ktorí stoja za projektom Nové Lido.
"Na Slovensku, bohužiaľ, takéto procesy štandardne trvajú osem rokov, keď máte povinnosť verejne obstarávať," povedal minister dopravy Jozef Ráž. Novinárom prišiel v stredu predstaviť dokončený projekt spolu so zástupcami mesta, na bytovku prispel jeho rezort 4,4 miliónmi eur.
"Najprv sa musíte dostať k vhodnému pozemku, následne verejne obstarať projektovú dokumentáciu, nechať si ju nakresliť, potom verejne obstarať zhotoviteľa," vymenúva minister. "Sedem rokov je ešte veľmi dobrý čas."
Naľavo nová mestská bytovka, napravo typický petržalský panelák postavený za minulého režimu. (zdroj: SME - Marko Erd)Ráž má za to, že jeho novela stavebného zákona, ktorá vstúpila do platnosti na jar, tieto procesy zrýchli.
Starostovia ôsmich mestských častí spolu s architektom hlavného mesta však označili novelu v otvorenom liste za škodlivú, vraj dáva "zelenú čiernym stavbám". Obrátili sa aj na ombudsmana.
Starosta Rače Drotován: Gustáv Murín je pre mňa stále Račan, aj keď s ním nesúhlasím Čítajte Medzi podpísanými boli aj starosta Starého Mesta Matej Vagač a starosta Nového Mesta Matúš Čupka. Obaja sú vo Vallovej mestskej strane Team Bratislava.
Vallo ohlásil, že v nasledujúcich rokoch by sa mal bratislavský bytový fond navýšiť o 400 bytov. Okrem Muchovho námestia mesto finalizuje aj verejné obstarávanie pre bytovku na Terchovskej v Ružinove a územné konanie pre projekt na Žitavskej vo Vrakuni.
Dôležitá je podľa primátora spolupráca so štátom. "Verím, že tak ako sme sa dohodli pri tomto projekte, sa dohodneme aj pri ďalších," hovorí Vallo.
Bratislava je na začiatku cesty
Pár stoviek bytov ubytovaciu krízu v hlavnom meste nevyrieši, priznal pred novinármi Vallo. Mesto má už teraz cez tisíc žiadateľov o nájomný byt, vo svojom poradovníku ich má 228 a reštituentov, teda ľudí, ktorým musí mesto zo zákona zabezpečiť náhradné bývanie, je 450.
"Nie je úlohou samosprávy, aby konkurovala developerom," hovorí expertka OSN na bývanie Elena Szolgayová, ktorá v minulosti viedla sekciu bývania na ministerstve dopravy. Tiež sa prišla pozrieť na dokončený mestský projekt.
Z vrchných podlaží vidno na Dóm svätého Martina aj Bratislavský hrad. (zdroj: SME - Marko Erd)"Samospráva by mala zabezpečovať slušné a kvalitné bývanie pre tých, ktorí naň nedočiahnu zo svojich príjmov," pokračuje odborníčka.
Vyzdvihla Nové Mesto nad Váhom, v ktorom je štvrtina bytov postavených od roku 2000 v rukách mesta. Bratislava je podľa Szolgayovej na "začiatku cesty".
"Je však veľmi dobré, že má mesto urobenú koncepciu, v ktorej narába s rôznymi modelmi, ako s výstavbou alebo so zakúpením už hotového projektu," hovorí.
Nápomocným je tomto ohľade podľa Szolgayovej aj ŠFRB a projekty, ktoré ponúka samosprávam.
Primátor Vallo: Prezident už uznal, že Bratislava nie je bublina Čítajte "Pre menšie obce, ktoré majú problém nájsť prostriedky na obstaranie projektovej dokumentácie, vytvárame zásobník projektových dokumentácií," hovorí riaditeľ ŠFRB Milan Lipka. Predtým bol primátorom mesta Rajec.
Fond chce s magistrátom hlavného mesta spolupracovať aj na ďalších projektoch. Lipka pred novinármi označil bytovku na Muchovom námestí za symbol toho, že fondu záleží na zvyšovaní dostupného nájomného bývania aj v Bratislave.
