BRATISLAVA. Strategická investícia, pokiaľ ide o likvidáciu nebezpečného odpadu, a zároveň ďalší zdroj znečistenia už znečisteného bratislavského ovzdušia.
Slovnaft chce postaviť najväčšiu slovenskú spaľovňu s ročnou kapacitou 317-tisíc ton, ktorú volá centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO). Zámer už vyše roka kritizujú aktivisti z okolitých mestských častí a obcí aj odborníci na životné prostredie a odpadové hospodárstvo.
Konkurovať by si v budúcnosti mohla so spaľovňou podnikateľa Ivana Kmotríka, ktorý svoje centrum ekologického hospodárstva projektuje pri Skalici. Ročne by ním malo prejsť 200-tisíc ton odpadu, z toho 135-tisíc by sa malo spáliť.
Zatiaľ nevieme, či ministerstvo životného prostredia dá Slovnaftu a Kmotríkovi zelenú. V prípade spaľovne v Skalici sa do procesu zapojilo aj české ministerstvo životného prostredia.
Slovensko je podľa Tarabu skládková veľmoc. Spraví z neho spaľovaciu, hovoria oponenti Čítajte Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa nedávno na svojom facebooku vyjadril, že Bratislava potrebuje modernizáciu už jestvujúcich kapacít zariadení na likvidáciu odpadu.
„Budovať ďalšiu megaspaľovňu na území Bratislavy, a to navyše pár kilometrov od tej existujúcej, môže predstavovať enormnú záťaž na životné prostredie v hlavnom meste,“ priznal minister vo svojom príspevku. Odpad Bratislavy a okolitých dedín likviduje už mestská spaľovňa OLO, ktorá do roku 2030 ešte rozšíri svoje kapacity.
Taraba Bratislavčanov ubezpečuje, že zámer Slovnaftu prejde podrobným hodnotením. Nechce, aby sa Slovensko vydalo „švédskou cestou“. Severská krajina vybudovala až príliš veľa spaľovní a odpad musí dovážať zo zahraničia.
„Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy,“ píše ďalej Taraba. Vzápätí však priznáva, že Slovensko spaľovne potrebuje – ale na miestach s vyhovujúcejšou lokalitou a bez rizika ohrozenia spodných vôd.
V článku sa dočítate:
- v čom podľa odborníkov Slovnaft zavádza,
- ako môže realizácia zámeru ovplyvniť kvalitu ovzdušia v hlavnom meste,
- aké benefity podľa Slovnaftu prinesie spaľovňa Bratislavčanom,
- na čo doplatila spaľovňa v Kodani.
Slovnaftská spaľovňa za 200-miliónov eur je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredia (EIA). V apríli 2025 sa projekt nachádzal v tretej etape zo siedmich. To znamená, že investor vypracoval hodnotiacu správu, v ktorej reaguje na pripomienky občanov, združení, dotknutých obcí aj štátnych inštitúcií, a svoj zámer musí prerokovať s verejnosťou.
K stretnutiu došlo v stredu 16. apríla v Primaciálnom paláci, kde sídli magistrát hlavného mesta. Prišli zástupcovia rafinérie, mesta aj ministerstva životného prostredia. Pripomienky k zámeru môže zasielať aj laická verejnosť na adresu ministerstva životného prostredia do 23. apríla.
V Slovnafte má vyrásť najväčšia spaľovňa na Slovensku. Najviac by pomohla Maďarsku Čítajte V článku zhŕňame základné informácie o spaľovni Slovnaftu aj názory odborníkov a občianskych aktivistov, ktorí zámer pripomienkovali.
Denník SME bude namiesto označenia „CEZO“ používať slovo „spaľovňa“, ako to robí aj Inšpekcia životného prostredia. Investor síce píše o „energickom zhodnotení“, čo je technicky korektný výraz, ale v kotloch bude aj tak dochádzať k spaľovaniu.
Verejnosť vraj zavádzajú
Na verejnom rokovaní sa zúčastnila aktivistka a miestna poslankyňa dediny Rovinka Veronika Basta. Poslankyňa už roky kritizuje Slovnaft za štýl komunikácie, verejnosť podľa nej nedostatočne informuje o škodlivinách, ktoré pri rôznych procesoch v rafinérii unikajú do ovzdušia.
