BRATISLAVA. Bratislavskí mestskí poslanci na zastupiteľstve prekovali a schválili viacero dôležitých materiálov.
Odhlasovali zámenu pozemkov, vďaka ktorej bude možné posunúť sa bližšie k realizácii chýbajúceho chodníka v Karloveskej zátoke.
Rehabilitačná stanica pre zvieratá
„Hlavné mesto získa aj pozemky potrebné na vybudovanie trolejovej trasy Patrónka - Riviéra a cyklotrasy Patrónka – Botanická, a tiež pozemok na Špitálskej ulici pre modernizáciu Ružinovskej radiály," uviedol hovorca Peter Bubla.
Zelenú dostal aj prenájom pozemku bratislavskej ZOO pre Štátnu ochranu prírody SR za účelom vybudovania rehabilitačnej stanice pre zranené zvieratá.
Mestskí poslanci prerokovali tiež Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2025. Vzhľadom k vybudovaniu chodníka pre bežcov, chodcov a cyklistov v Karloveskej zátoke poslanci schválili návrh na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov medzi hlavným mestom a Univerzitou Komenského (UK) v Bratislave.
„Hlavné mesto zároveň získa pozemky okolo ulíc Mlynská dolina a Botanická ulica na vybudovanie trolejovej trasy Patrónka - Riviéra a cyklotrasy Patrónka - Botanická, a tiež pozemok na Špitálskej ulici pre modernizáciu Ružinovskej radiály," priblížil Bubla.
Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov
Na druhej strane má UK záujem majetkovoprávne usporiadať pozemky pod a okolo stavby pedagogickej fakulty na Račianskej ulici. Rovnako tak nadobudnúť pozemok pozdĺž ulice Staré Grunty, na projekt vybudovania administratívnej budovy s archívom UK.
Mestskí poslanci zároveň schválili majetkovoprávne usporiadanie pozemkov aj v súvislosti s plánovaným vybudovaním cyklomostu Dúbravka – Lamač.
Ďalej schválili návrh na majetkoprávne usporiadanie pozemkov pre novú trolejbusovú trať Bulharská – Galvaniho, ktorá bude realizovaná na uliciach Rožňavská, Rádiová, Bulharská, Galvaniho a Ivanská cesta, s pokračovaním až k nákupnému centru Avion Shopping Park.
Mestské zastupiteľstvo schválilo tiež nájom pozemkov bratislavskej ZOO pre Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR za účelom vybudovania rehabilitačnej stanice pre zranené chránené zvieratá, ako orly, sokoly, orliaky, bociany a sovy, ale aj vydry riečne či zrazené srnky. „Bratislava má najväčší počet nahlásených a reálne riešených zranených živočíchov, ktoré v kritickom stave nie je kam umiestniť," priblížil Bubla.
Stretli sa riaditelia ZOO
Rehabilitačná stanica bude prijímať a zabezpečovať liečbu a rehabilitáciu zranených živočíchov z blízkeho aj širšieho okolia Bratislavy, s cieľom ich liečby, rehabilitácie a následného vypustenia do voľnej prírody, čím prispeje k znižovaniu úmrtnosti chránených a vzácnych druhov. Financovanie vybudovania stanice zabezpečí ŠOP SR. Prítomnosť riaditeľa ZOO využili mestskí poslanci aj na informovanie sa o opatreniach súvisiacich s aktuálnou epidémiou slintačky a krívačky.
„Všetky opatrenia na zabránenie nákazy v areáli bratislavskej ZOO sú podľa riaditeľa v platnosti a striktne dodržiavané," poznamenal Bubla. Riaditeľ ZOO zároveň informoval zastupiteľstvo, že výpadky na tržbách pre ZOO, ktorá je v rámci celonárodných opatrení zatvorená, by mohli za obdobie jedného mesiaca dosiahnuť od 250-tisíc do 350-tisíc eur.
V súvislosti s výpadkami sa tento týždeň stretli riaditelia všetkých piatich slovenských licencovaných ZOO, aby si spoločne zjednotili postup voči štátu. Okrem iného požiadali o stretnutie s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Zjednotili si tiež systém na zaznamenávanie a vypočítavanie škôd, ale aj metodiku, ako budú reportovať výpadky na tržbách.
„Riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál ubezpečil, že hlavné mesto ako vlastník ZOO, sa bude podieľať na finančnej pomoci. Zaoberať sa tým bude po vyčíslení celkových škôd," spresnil Bubla s tým, že v súčasnosti sú dôležité ochranné opatrenia. Zástupcovia mesta zároveň priebežne monitorujú situáciu, komunikujú s kompetentnými, zúčastňujú sa na rokovaniach krízového štábu OÚ v Bratislave a podnikajú všetky potrebné kroky tak, aby minimalizovali riziko prenosu ochorenia.
Mestskí poslanci tiež zobrali na vedomie Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2025, ktorý obsahuje realizované a plánované projekty rozvoja cyklistickej, ako aj pešej dopravy. „K predloženému a prerokovanému Akčnému plánu treba pre úplnosť dodať, že okrem cykloinfraštruktúry uvedenej priamo v dokumente, bude v tomto roku spustená aj úplne nová, fyzicky oddelená, šesťkilometrová cyklotrasa pozdĺž celej novej električkovej trate v Petržalke," doplnil Bubla.
Sieť mestských cyklotrás
Príkladom cyklotrás, ktoré prepoja už existujúce trasy, je fyzicky oddelená, obojsmerná cyklotrasa Dunajská - Mlynské Nivy, ktorá má byť vybudovaná tento rok a prepojí cyklotrasy medzi Ružinovom a centrom mesta.
Rovnako krátky úsek bude pri Karloveskej zátoke, ako aj nová, stavebne oddelená cyklotrasa medzi Hraničnou a Bajkalskou, ktorú chce mesto začať stavať už tento rok. Ďalšou plánovanou cyklotrasou je oddelená trasa na Devínskej ceste, ktorú chcú začať stavať na budúci rok.
„Aj napriek dopadom predošlých vládnych rozhodnutí, ktoré obrali mestský rozpočet o desiatky miliónov eur ročne, je rozvoj cyklodopravy pre mesto naďalej dôležitý. Od roku 2019 mesto vybudovalo približne 50 kilometrov nových cyklotrás," uviedol Bubla s tým, že tento rok bude realizovaných ďalších 10 kilometrov technicky alebo stavebne oddelených cyklotrás plus ďalšie kilometre vyznačených cyklopruhov.
Cieľom mesta je podľa neho vytvárať a postupne prepájať ucelenú sieť hlavných mestských cyklotrás.
