BRATISLAVA. Ak vznikne, bude to najväčšia a najmodernejšia spaľovňa odpadu na Slovensku. Posudzovanie vplyvov plánovanej spaľovne Slovnaftu na životné prostredia (EIA) postúpilo do ďalšej etapy.
Posledný rok sa čakalo, kedy bratislavská rafinéria vyhotoví správu o hodnotení. Doplnenú verziu zverejnila 18. marca, verejnosť ju môže pripomienkovať do 24. apríla.
Ide o zásadný dokument, v ktorom sa opisuje vplyv činnosti spaľovne na životné prostredie, a bude sa od neho odvíjať posudzovanie zámeru. Denník SME má informáciu, že zámer dostal odmietavé stanovisko výstrahu od sekcie vplyvov na kvalitu ovzdušia ministerstva životného prostredia.
V článku sa dočítate:
- prečo chcú stavať najväčšiu spaľovňu práve v Bratislave,
- či Slovensko potrebuje ďalšiu spaľovňu,
- čo bude nasledovať po spracovaní správy o hodnotení.
Centrum energického zhodnotenia odpadu s ročnou kapacitou 316 700 ton by Slovnaft stálo 200 miliónov eur. Ak investorovi zámer prejde, v Bratislave sa bude likvidovať odpad z celého Západoslovenského kraja.
Spaľovňa bude od najbližších rodinných domov bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice vzdialená viac ako dva kilometre. Blízko bude mať aj k panelákom Ružinova.
V Slovnafte má vyrásť najväčšia spaľovňa na Slovensku. Najviac by pomohla Maďarsku Čítajte Spomenuté mestské časti aj hlavné mesto sa k zámeru stavajú zatiaľ neutrálne. Čakali na správu o hodnotení, v ktorej sa investor vyjadrí k ich požiadavkám a pripomienkam.
Na správu čakali aj autori petície proti výstavbe spaľovne, teda miestni poslanci Ružinova a neďalekej dediny Rovinka, a tiež klimatickí aktivisti zo združenia Znepokojené matky, Priatelia Zeme-SPZ a Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.
Keďže správa o hodnotení je rozsiahla, ešte sa k nej vyjadriť nevedia.
Čo Slovnaft píše v správe
Nová spaľovňa nahradí súčasnú, ktorá stojí v areáli rafinérky a likvidujú v nej ropné kaly, teda len nebezpečný odpad.
Výhodou je, že areál už má priemyselnú kanalizáciu a dopravné napojenia. Slovnaft má zároveň aj hydraulickú clonu, ktorá chráni spodné vody pred znečistením.
Ak spaľovňu vybuduje, v hlavnom meste sa bude okrem likvidovať aj nebezpečný odpad z celého Slovenska. Priemyselným odpadom môžu byť kaly, zvyšky produktov, prach z pecí, trosky a popol.
Prevádzku investor odhaduje na osemtisíc hodín ročne, teda asi 333 dní nepretržitého spaľovania.
Rafinéria Slovnaft. (zdroj: SME/Marko Erd)Približne polovicu odpadu by mali privážať po železnici, čo by malo znížiť uhlíkovú stopu, a zároveň nezaťažovať dopravu v Bratislave. Predpokladá sa preto aj vybudovanie dvoch koľají do areálu.
Hlavné mesto od investora požadovalo, aby vlakmi prepravoval najmenej 75 percent odpadu.
Kaly by sa mali prepravovať potrubím z čistiarne a nákladné vozidlá budú jazdiť po Lieskovskej ceste po dobudovaní mestského obchvatu. Pohodlie cestujúcich to vraj nezmení.
Súčasťou spaľovne bude aj zariadenie na dotrieďovanie a úpravu odpadov s ročnou kapacitou 30-tisíc ton.
Slovnaft hovorí, že chce riešiť nepriaznivú situáciu so skládkovaním odpadov v Západoslovenskom kraji.
Ďalšiu spaľovňu vraj netreba
Súdne konania za zlé nakladanie s odpadom vedie proti Slovensku Európska únia. Neriadi sa podľa nej hierarchiou nakladania s odpadmi, ku ktorej sa zaviazalo - spaľovanie a skládkovanie by mali byť na spodku rebríčka.
Žaloba za spaľovne podľa predsedu združenia Priatelia Zeme-SPZ Branislava Moňoka nehrozí. „Ale keď si ich postavíme, štát bude menej motivovaný dbať na recykláciu odpadu, lebo by potom nebolo čím zásobovať spaľovne,“ myslí si.
Slovensko je podľa Tarabu skládková veľmoc. Spraví z neho spaľovaciu, hovoria oponenti Čítajte Bratislava už jednu spaľovňu s kapacitou 163 500 ton má. Mestské OLO ju nevie naplno využiť, pričom ju čaká modernizácia, ktorá kapacitu kotlov zvýši o ďalších stotisíc ton.
Strana Demokrati upozornila, že ak zámer prejde, z Bratislavy sa môže stať spaľovňa pre maďarský odpad. Maďarská akciovka Mol, ktorá Slovnaft vlastní, vraj dostala od ministra za SNS Tomáša Tarabu neformálny súhlas na dovážanie odpadu z Maďarska. Investor tvrdenie odmieta.
Zápach z rafinérie cítiť aj v okolitých dedinách. (zdroj: SME - Marko Erd)Spaľovňa Slovnaftu by mohla prispieť k ďalšiemu znečisteniu ovzdušia v tejto časti Bratislavy. Pridala by sa k spaľovni OLO, betonárni, asfaltárni, premávke na diaľnici D4 a rýchlostnej ceste R7 aj vrakunskej skládke chemického odpadu. V roku 2027 by mal pribudnúť aj terminál pre skvapalnený plyn (LNG).
Na pripomienky majú mesiac
Prvú správu o hodnotení doručil Slovnaft ministerstvu 23. decembra 2024. Vrátilo mu ju s tým, že nebola vypracovaná „v súlade s určeným rozsahom hodnotenia". Doplnenú správu doručil 7. marca a 18. marca ju ministerstvo rozoslalo účastníkom konania.
Magistrát zverejnil na svojej úradnej tabuli oznam 25. marca. Pripomienkové konanie bude otvorené mesiac, teda do 24. apríla. Verejnosť môže písomne zasielať svoje pripomienky ministerstvu životného prostredia.
Zámer Slovnaftu musí mesto aj verejne prerokovať za účasti investora a zástupcov ministerstva. „Termín prerokovania zatiaľ nie je stanovený. Budeme o ňom včas informovať," ohlásil hovorca mesta Peter Bubla.
Správa o hodnotení je treťou etapou zo siedmich, ktoré tvoria proces EIA. Nasleduje rokovanie s verejnosťou, vypracovanie odborného posudku a záverečného stanoviska. EIA končí poprojektovou analýzou, v ktorej sa pristupuje k opatreniam, ktoré pomôžu napraviť možný negatívny vplyv zámeru na životné prostredie.
Až potom môže investor postúpiť do staveného konania.
