BRATISLAVA. Presne 14. marca 1939 o 10.57 hodine sa v Bratislave začalo zasadnutie Slovenského snemu, obdoby dnešnej Národnej rady. Vyhlásil vznik Slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom.
O 86 rokov neskôr, presne v rovnakom čase, si na Námestí SNP v Bratislave združenie Post Bellum pripomenulo túto udalosť s tým, že 14. marec je mementom toho, čo sa už nesmie zopakovať.
„Vznik Slovenského štátu nebol výsledkom žiadnych predchádzajúcich úsilí slovenských politických síl, ale vznikol ako vedľajší produkt nacistickej agresie voči vtedajšiemu ešte existujúcemu Československu,“ povedal historik Ivan Kamenec.
To, čo sa začalo nenávistnými prejavmi, sa skončilo genocídou, ktorá si len na Slovensku vyžiadala približne 70-tisíc obetí.
Post Bellum v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom (BKIS) v piatok pri pamätníku Slovenského národného povstania v daždivom počasí sprístupnili videoinštaláciu, ktorá túto udalosť pripomína. Vytvoril ju umelec Ján Šicko.
Madeline Vadkerty: Tiso sa pred popravou spovedal, zaujímalo by ma, či svoje činy aspoň vtedy oľutoval Čítajte „Inštalácia prostredníctvom metafor rozpráva o tom, koľko ľudských obetí tento štát spôsobil, pripomína skutočných ľudí, ktorí boli zavraždení bez toho, aby sa niečím previnili,“ hovorí riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková.
Na záberoch vidno vyznamenávanie nemeckých vojakov vtedajším prezidentom Slovenského štátu Jozefom Tisom, či obete v koncentračných táboroch.
„Ján Šicko pracuje s vizualitou čísel, tie čísla zastupujú konkrétne ľudské bytosti,“ hovorí Polovková. Inštaláciu na námestí môžu obyvatelia a návštevníci Bratislavy vidieť po celý deň až do 22. hodiny.
V atmosfére strachu, vydierania a vyhrážok
Riaditeľka Post Bellum pripomenula, že dnešná Slovenská republika nemá s ľudáckym Slovenským štátom žiadnu kontinuitu.
„Slovenský štát sa zrodil v atmosfére strachu, vydierania a vyhrážok,“ hovorí Kamenec a pripomína slová Tomáša Garrigue Masaryka, ktorý povedal, že každý štát existuje v takej atmosfére a má také ciele, v akej atmosfére bol vyhlásený.
Na snem prišli poslanci, ktorí ani nevedeli, čo sa bude diať.
„Jeden z poslancov pred začiatkom zasadnutia snemu skladal sľub vernosti Československej republike. O necelé dve hodiny skladal sľub vzniknutému Slovenskému štátu,“ povedal Kamenec. Na sneme pri vyhlásení štátu poslanci ani len nehlasovali.
Historik pripomína že Slovenský štát bol satelitom nacistického Nemecka pod vedením Adolfa Hitlera. Už pred jeho vyhlásením začala vládnuca Hlinkova slovenská ľudová strana systematicky odbúravať všetky demokratické princípy fungovania štátu a to sa ešte prehĺbilo v ďalšej existencii štátu.
„Na základe tejto spolupráce a kolaborácie s nacistickým Nemeckom si Slovenský štát vykopal vlastný hrob,“ dodal Kamenec.
Fašistická slovenská ľudácka republika zanikla 8. mája 1945.
Hitlerov prezident
Post Bellum je organizácia, ktorá pripomína 20. storočie prostredníctvom príbehov ľudí, ktorí prežili. Tých, ktorí neprežili, pripomenula historička Madeline Vadkerty, ktorá skúmala, ako sa režim zachoval k Židom, ktorých obral o všetky práva a nakoniec aj o život.
Medzi 270 paragrafmi židovského kódexu bol paragraf 255, ktorý dal Tisovi právomoc udeľovať výnimky. „Tisíce zúfalých Židov z celej krajiny sa obrátili na katolíckeho kňaza s presvedčením, že milosrdenstvo určite bude,“ hovorí Vadkerty. Na základe listov, ktoré Židia Tisovi posielali, napísala knihu Slovutný pán prezident.
Židia prezidenta v listoch žiadali o to, aby mohli zostať v práci, dostať naspäť skonfiškovaný majetok, alebo len svoju ľudskú dôstojnosť.
Mnohí z nich dostali zápornú odpoveď v čase, keď už nežili. Len málo Židov dostalo požadovanú výnimku a keď áno, bolo to kvôli ich schopnosti prispievať do ekonomiky krajiny.
Dokumenty, ktoré Vadkerty študovala, ponúkajú presvedčivý dôkaz Tisovho antisemitizmu. „Ten bol však vtedy cnosťou, umožnilo mu to dokázať Hitlerovi, Maďarsku, aj jeho politickým rivalom Machovi a Tukovi, že nie je na Židov mäkký, práve naopak,“ dodáva historička.
Na motívy týchto udalostí pripravuje Divadlo P. O. Hviezdoslava inscenáciu Hitlerov prezident. Premiéru bude mať 25. marca.
