BRATISLAVA. „Kedy bolo zadefinované pohlavie?” pýta sa pedagogička a publicistka Renáta Ocilková na úvod svojej prednášky. Na plátne za ňou je premietnutá svadobná fotka páru zachyteného od chrbta, do záberu sa pozerá len nevesta so zubatým úsmevom.
„Pri počatí!” odpovedá z publika dvadsiatnik Krištof. Nasleduje potlesk. Študentka Janka odpovedala rovnako na skôr položenú otázku o tom, kedy sa začína život.
Okrem nich sedí v sále ďalších asi sto prevažne mladých ľudí. Do univerzitného pastoračného centra UPeCe v bratislavskej Mlynskej doline si prišli vypočuť prednášku Kríza identity muža a ženy. Aktivity centra zabezpečuje UPeCe, teda Univerzitné pastoračné centrum v Mlynskej doline. (V pôvodnej verzii článku sme nesprávne uviedli, že aktivity centra zabezpečuje združenie Univerzitné pastoračné centrum MOSTY. Ide o dve nezávislé organizácie, katolícke UPeCe a evanjelické UPC Mosty. Za chybu sa ospravedlňujeme.)
Ocilková v roku 2020 kandidovala do parlamentu za stranu KDH, pracuje pre Konferenciu biskupov Slovenska (KBS) a je bola šéfkou Fóra života, ktoré presadzuje zákaz prerušenia tehotenstva.
Na prednáške v Mlynskej doline rozpráva najprv o biologických rozdieloch medzi pohlaviami, potom prejde k LGBTI+ menšine, označuje ju za „nešťastnú”. Prednáška, ktorá sa odohráva na akademickej pôde Univerzity Komenského, je založená na tvrdeniach o sexuálnych menšinách dávno vyvrátených vedeckým poznaním.
Dvanásťročné deti tu nevládzu žiť (komentár) Čítajte Publikum Ocilkovej neoponovalo. Až na záver po prednáške dostala cez aplikáciu anonymnú otázku, či považuje homosexualitu a transrodovosť za diagnózu.
„Vítam medzi nami aj priateľov, čo prišli provokovať,” komentuje Ocilková. Vzápätí prizná, že na zozname psychiatrických chorôb sa nenachádzajú.
Vystúpiť chcel aj predseda združenia Signum - Dúhoví kresťania. Študentom sa chcel predstaviť ako gej katolík, ktorý žije šťastný život. UPeCe mu to neumožnilo. Denník SME požiadal centrum o zdôvodnenie, na otázky ale nereagovalo.
Univerzita Komenského na otázky SME povedala, že má o prednáške len sprostredkované informácie a správcu pastoračného centra preto požiadala o stretnutie.
„Určite je dôležité, aby obsahová náplň prednášok našich nájomcov bola v súlade s aktuálnym stavom vedeckého poznania,” povedala hovorkyňa univerzity Eva Kopecká.
V článku sa dočítate:
- ako sa dá podľa Ocilkovej vyprovokovať homosexualita u heterosexuála,
- prečo sa zmenil jazyk, akým rozprávajú kresťania o kvír ľuďoch,
- čo chcel na prednáške povedať dúhový kresťan,
- ako na Ocilkovej prednášku reaguje odborníčka.
Prijatie ako problém
„Ako komunikovať s človekom, ktorý pochybuje o svojej identite tak, aby som ho nestratila?” pýta sa vysokoškoláčka Kristína Froncová.
Po tom, čo jej kamarát podstúpil hormonálnu terapiu, čo v jeho prípade znamená užívanie testosterónu, sa stiahol do úzadia, pretože „cíti hanbu a strach, že by bola posudzovaná”.
„Má prostatu?” odpovedá jej Ocilková otázkou. Študentka odpovedá nie. „Má funkčný penis?” Nasleduje rovnaká odpoveď. „Je mužom alebo sa podobá na muža?” Froncová pripustí druhú možnosť.
S vysokoškoláčkou sa po prednáške rozprával aj reportér denníka SME. Študentke položil otázku, či sa po prednáške chystá povedať svojmu kamarátovi, že je jeho rodová identita zranením a že nie je mužom, lebo nemá penis.
„Takto priamo by som jej to hneď nepovedala,” odpovedá študentka. „Snažila by som sa jej sprostredkovať pomoc psychoterapeutov. Ale ako povedala pani Renátka, túžba zmeniť pohlavie prichádza aj s inými psychickými poruchami a nedostatkami.”
Pedagogička mládež upozornila na afirmatívnu, teda potvrdzujúcu terapiu. Na takejto terapii kvír človeku nepovedia, že má problém, namiesto toho ho tam prijmú a pripravia na zmenu, napríklad rodu. Ocilková to vidí ako problém.
Keďže prednášajúca nie je odborníčkou na psychológiu, psychiatriu, medicínu ani sexuológiu, teda odbory relevantné v diskusii o rode a sexualite, denník SME oslovil aj psychologičku Hanu Smitkovú.
"V rámci afirmatívneho prístupu pracujú odborníci a odborníčky v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami, vedia o špecifikách života LGBT+ ľudí, majú akceptujúci postoj k tejto skupine klientely, stoja pri nich v procese robenia rôznych životných situácií a okolností," uvádza Smitková.
Viaceré výskumy podľa nej potvrdzujú, že tento prístup je najvhodnejší.
Švábenský: Ak by môj syn dostal iný typ medicínskej a spoločenskej podpory, tak by tu možno ešte bol Čítajte „Je to len fáza”
„Prvá sexuálna orientácia nemusí byť na opačné pohlavie a je to úplne prirodzené a aj naša generácia si tým prešla,” zaznie počas prednášky.
S týmto argumentom Ocilková mládeži neodporúča, aby prechádzala coming outom, teda vyznaním svojej identity pred sebou a okolím, pretože mozog dospeje, až keď človek dosiahne 26 rokov. „Homoerotická fáza potom u každého prechodom do dospelosti zanikne,” pokračuje ďalej.
Psychologička Smitková upozorňuje, že ak nie je podľa tejto teórie človek mladší než 26 rokov ešte dostatočne zrelý na coming out, otázka je, či je spôsobilý na iné spoločenské a právne akty. V pätnástich dostávajú mladí občianske preukazy, v osemnástich sú právne dospelými a môžu voliť, do 26. roku života si vyberajú postupne stredné a vysoké školy či zamestnanie.
Kanonické právo katolíckej cirkvi navyše stanovuje minimálny vek na uzavretie manželstva pri mužoch na 16 rokov a pri ženách na 14 rokov.
"Ťažko môžeme súhlasiť s tým, že byť priťahovaný ľuďmi toho istého rodu alebo pohlavia je prechodnou fázou, ak máme veľa lesbických, gejských a bisexuálnych partnerských vzťahov, ktoré trvajú desiatky rokov alebo vám svoju identitu potvrdia ľudia v zrelom veku," hovorí Smitková.
Užitočné kontakty
- V Inporadni je možné dohodnúť si telefonické aj osobné poradenstvo, a to cez emailovú komunikáciu.
- Dúhoví kresťania zo združenia Signum sa stretávajú osobne aj online. Okrem komunitných stretnutí podnikajú aj rôzne iné aktivity.
- Komunitné stretnutia, telefonické aj online poradenstvo poskytuje aj združenie Prizma Košice.
Ocilková vyzvala študentov, aby namiesto uvažovania o sexualite rozjímali nad krízou svojej identity. U mužov a žien nastáva kríza podľa nej vo chvíli, keď sa im páči rovnaké pohlavie alebo sa nestotožňujú s rodom, aký im bol pridelený pri narodení.
Ak túto náklonnosť cítia počas puberty, podľa Ocilkovej hľadajú len ideál ženskosti a mužskosti. „Alebo možno potrebujú len zaujať alebo im chýba otec, mama, alebo sestra,” pokračuje ďalej.
„Keď človek zažil zranenia, znásilnenie, traumu alebo stratu blízkeho alebo sa v škole cíti byť neviditeľný, môže prechádzať krízou identity. Ešte ľahšie sa do krízy dostane vďaka trendom na sociálnych sieťach.”
Homosexualita sa dá podľa pedagogičky aj „vyprovokovať”. Napríklad počas erotických aktivít na internátoch. Smitková dodáva, že sex s človekom toho istého pohlavia mávajú aj ľudia, ktorí sa identifikujú ako heterosexuáli.
„Jedna 16-ročná baba sa mi zdôverila, že sa jej kamarátka dotýkala na istých miestach a bolo jej to príjemné,” opisuje Ocilková. „Jasné, že to je príjemné, sú to ale len pudy a to je to najnižšie v nás. My sme však najdôstojnejšie bytosti na Zemi, máme rozum a vôľu.”
Ocilková využila priestor aj na propagáciu ex gejov, ktorí sa združujú v hnutí X-Out-Loud. Členovia o sebe hovoria, že z homosexuality ich „vyslobodil” Ježiš. Pedagogička ich dala ako pozitívny príklad dúhových kresťanov, pretože prežívajú svoju sexualitu len v „intimite svojho srdca”.
Spomenula aj príklad Daniela Blacka, Čecha, ktorý podstúpil tranzíciu na ženu a následne späť na muža. Blackov príbeh využívajú viaceré konzervatívne portály ako odstrašujúci príklad.
Black sa musel kvôli tranzícii nechať vykastrovať, inak by mu české úrady neuznali ženský rod. LGBTI+ aktivisti už dlhodobo protestujú proti tomuto zákonu a od nútených kastrácií ustupuje aj medicína.
Ocilková pred publikom nezmienila, že Black sa identifikuje ako gej.
Boh ma uzdravil, hlásal propagátor hnutia „bývalých gejov“ na seminári v Bratislave (reportáž) Čítajte Nerešpektovanie zaobalené v láskavých slovách
„Napriek tomu, že je to veľmi ťažké, je odpoveďou život v čistote, i keď z mojich úst heterosexuálnej vydatej ženy to môže znieť ľahko,” pokračuje Ocilková. „Súdiť nás ale bude iba Boh. To nie je moja vec.”
Kríza, hľadanie cesty k Bohu, správna cesta, sebaprijatie, pôvodné jadro či nechcená príťažlivosť. Takto o sebe rozprávajú ex gejovia, lesby a trans ľudia z hnutia X-Out-Loud, rovnaký slovník používa aj Ocilková.
Hoci slová, ktoré používajú, znejú láskavo, ak by sa však nimi mal riadiť LGBTI+ človek, záver je rovnaký ako pri otvorene nenávistných prejavoch mierených na jeho identitu - zapretie svojej orientácie alebo rodu.
Za hnutím stojí organizácia The Core Issues Trust, ktorej predseda Mike Davidson šéfuje aj Medzinárodnej federácii pre slobodu voľby terapie a sprevádzania (IFTCC).Federácia sa na Slovensku zviditeľnila v roku 2020 propagáciou takzvaných konverzných terapií, ktoré mnohé organizácie považujú za škodlivé a v niektorých európskych štátoch sú zakázané. Online konferenciu federácie otvárala v tom čase poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie.
Nadšenie pre konverzné terapie zdieľa aj Ocilková. Jej organizácia Slovenská spoločnosť pre rodinu vydala letáky, v ktorých sa odvoláva na weby propagujúce potláčanie sexuality takýmto spôsobom.
Ako vyzerá život nebinárneho človeka? Môj vnútorný hlas nie je ani mužský, ani ženský, hovorí Alex Čítajte Chcel im povedať, že je ako gej šťastný
Prednášku v UPeCe si prišiel vypočuť aj Miroslav Maťavka, predseda združenia Signum - Dúhoví kresťania, gej-katolík a podľa vlastných slov šťastný človek.
„Je to veľmi zraňujúce počúvať čo i len hodinu, hoci som sa snažil vyzerať pokojne. A pre tých študentov z LGBTI komunity, ktorí tam mohli sedieť, to muselo byť hrozné, lebo to potláča nádej, že by mohli byť šťastnými, keď budú žiť otvorene takí, akí sú.”
Podobných akcií sa zúčastňuje pravidelne. Chce dávať otvoreným poslucháčom možnosť vypočuť si aj skúsenosť kvír človeka. UPeCe mu neumožnilo rozprávať, hoci ich o to písomne požiadal. Písal im aj po prednáške, či by mu neumožnili usporiadať prednášku, taktiež zostal bez odpovede.
Pastoračné centrum neodpovedalo ani na otázky denníka SME.
„Dúfal som, že sa aspoň študenti ozvú, ale sklamalo ma, že mladí, ktorí majú byť budúcou inteligenciou krajiny, budú pravdepodobne šíriť nepravdy,” komentuje.
Takéto aktivity majú podľa neho v poslucháčoch podporovať strach z inakosti a zároveň im poskytnúť argumenty, ktoré spochybňujú identitu LGBTI+ menšiny.
„Preto si zavolali aj ľudí z X-Out-Loud, no zatiaľ čo oni musia hľadať po celom svete, my máme už len tuto na Slovensku stovky príkladov veriacich kvír ľudí, ktorí žijú šťastný a požehnaný život,” hovorí Maťavka.
Ako argument používajú aj príklad Daniela Blacka. Proces, ktorým prešiel, sa volá detranzícia. Uvažoval nad ňou aj Bratislavčan Lukas Lee. Keď pracoval v zahraničí, zamýšľal sa nad tým, že by prerušil svoju tranzíciu a začal znova používať ženský rod.
„Hoci je prípadov detrans ľudí málo, ich príbehy sa využívajú na strašenie,” tvrdí Lee. „Aj oni si zaslúžia rešpekt, lebo ľudia nemusia po celý život žiť nemenne. Sú aj takí, ktorí sa nepomýlili, len sa v nich veci zmenili, nič neľutujú, len sa o nich nehovorí, lebo nezapadajú do naratívu trans verzus detrans. Toto je však falošné delenie, lebo tak ako trans aj detrans ľuďom ide o to isté. Akceptáciu a rešpekt.”
Zvýšenú mieru depresie a suicidálnosti v trans menšine nespôsobuje to, že podstúpili tranzíciu, ale odmietanie spoločnosti, hovorí Lee, ktorý pracoval pre viaceré LGBTI+ organizácie. Niektorí trans ľudia, ktorých pozná, prerušili svoju tranzíciu práve kvôli reakciám okolia.
Maťavka má za to, že ak by sa Ocilková rozprávala napríklad s ním, „pohorela by”, pretože prednášku vyskladala na „klišé a zjednodušujúcich príkladoch”. Lektorku pozná aj osobne zo stretnutí KBS so zástupcami laikov.
Reportér denníka SME Ocilkovú po prednáške oslovil. Najprv sa obrátila na organizátora s otázkou, či je táto akcia verejná, keď jej na to kývol, vrátila sa naspäť. Odmietla však rozprávať na záznam.
Otvorili nové komunitné centrum pre LGBTI+ v Bratislave. Roman Samotný nám ukázal priestory In (video) Čítajte Necítia sa prijatí a odchádzajú
Psychologička Smitková, bývalá členka katedry psychológie UK, sa s kvír ľuďmi stretáva v rámci svojej odbornej praxe už roky. Nevidí dôvod na to, aby kvír kresťania žili v celibáte.
"Človek je spoločenská bytosť a väčšina z nás potrebuje aj partnerské vzťahy pre spokojný a naplnený život. Vidíme toto pochopenie aj v tak katolíckych krajinách, ako Španielsko, ktoré umožňuje sobáše i adopcie detí lesbickými, gejskými a bisexuálnymi pármi," hovorí odborníčka.
Podobne to funguje aj v Írsku, kde je právo na sobáše pre tieto páry zakotvené aj v ústave.
Výzvy na život v celibáte môžu podľa Smitkovej viesť k negatívnemu vnímaniu seba, svojich potrieb a zhoršeniu vzťahu k sebe samému. „Iným dôsledkom môže byť odklon od cirkvi, ktorá takto posudzuje osobný život veriaceho alebo veriacej,” dodáva.
Kvír ľudia môžu podľa odborníčky viesť šťastný a spokojný život, ak žijú v rovnoprávnej spoločnosti. "Preto aj mnoho predovšetkým mladých LGBT+ ľudí zo Slovenska odchádza a už aj odišlo," hovorí.
"Aj zo slovenských prieskumov vychádza, že LGBT+ ľudia vnímajú, že politici a političky čoraz intenzívnejšie prejavujú negatívne postoje voči LGBT+ ľuďom, môžu to isté zažiť v práci, verejných priestoroch, v rodine a od predstaviteľov cirkvi."
