|
Pleseň v byte môže spôsobiť aj nedostačujúce vysúšanie novostavby. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVA |
Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia.
"Prítomnosť mikrovláknitých húb vyvoláva alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Jedna z druhov plesní - alternaria alternata sa považuje za hlavného pôvodcu alergie a astmy u detí vo veku 6 až 11 rokov. Negatívny vplyv na človeka závisí od koncentrácie spór, ale aj dispozície jedinca k ochoreniu," hovorí Zuzana Sternová, výkonná riaditeľka Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb Nova.
Na Slovensku neexistuje štatistika o výskyte plesní v budovách. "Od minulého roka spolupracujeme s ústavom preventívnej a klinickej medicíny na výskume. V rámci riešenia sme odobrali vzorky zo vzduchu a stien z bytov rôznej technológie výstavby a lokalít Slovenska. Počas minulej vykurovacej sezóny sme vykonali prieskum takmer v stovke bytov, medzi ktorými bolo viac ako 20 bytov z Bratislavy," hovorí Zuzana Sternová.
Najlepšie podmienky
Pre rozvoj plesní sú vhodné podmienky so zvýšenou vlhkosťou a zníženým prúdením vzduchu. Tieto huby nemajú rady vetranie a už vôbec nie prievan. Množia sa na povrchu stien, nábytku, na vlhkých uterákoch a pod.
Vhodnou na ich rast je teplota vzduchu v rozsahu medzi 10 °C až 30 °C. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim ich bujnenie môže byť výživný substrát z prachu vo vzduchu, maľovky na stenách s farebnými organickými pigmentmi obsahujúcimi organické látky.
Kľúčovým faktorom pre rast plesní je prítomnosť vody. Najčastejšie sa tieto huby vyskytujú v miestnostiach, kde zateká alebo je zvýšená koncentrácia vodnej pary, ako sú kúpeľne, kuchyne, miestnosti s väčším počtom spiacich osôb a pod. Rovnako nedostatočné vysušenie novostavieb môže spôsobiť vznik plesne.
Likvidácia
Vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní, ako ich likvidovať, a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním. Vonkajší vzduch pri nízkej teplote má veľmi nízky obsah vlhkosti. Použitie chemických prípravkov na odstránenie plesní má len krátkodobý účinok. Čistením povrchov by sa nemali rozptýliť spóry plesní do vnútorného prostredia.
Zamedziť vzniku plesní možno zvýšením vnútornej teploty. Účinným prostriedkom je dodatočná tepelná ochrana zateplením z vonkajšej strany. Odstráni sa zatekanie, znížia sa tepelné straty a teda aj spotreba tepla na vykurovanie, zlepší sa tepelná pohoda.
V prípade pretrvávajúceho problému je vhodné obrátiť sa na odborníka. "Výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb - Nova spracováva expertízne posudky na základe žiadostí užívateľov, vlastníkov alebo správcov bytov a budov," hovorí Sternová. Milica Pálfyová
Odstránenie plesní
6 Mechanické odstránenie povrchových úprav (tapeta, maľba, náter, omietka) za mokra až po podklad.
6 Prehriatie a vysušenie sanovanej plochy (infražiarič).
6 Viacnásobná dezinfekcia podkladu vhodným prostriedkom (napr. Savo, Algicid a pod.).
6 Nová povrchová úprava s obsahom protiplesňových prípravkov.
6 Vyčistené steny namaľovať vhodným interiérovým náterom s protiplesňovými prísadami (napr. Jub Amikol, Primalex Mykostop alebo akákoľvek kvalitná maliarska farba, do ktorej pridáte prípravok Jubocid alebo iné podobné chemické činidlo).
6 Dezinfekcia celej kuchyne vhodným prostriedkom.
Odborník radíNa pleseň v kuchyni sa sťažuje čitateľka z Ružinova. Už roky sa nedokáže zbaviť tohto nepríjemného javu v rohu miestnosti. Chemické prostriedky pomáhajú len nakrátko, pleseň sa stále vracia. Byt sa nachádza na treťom poschodí tehlového domu, v zástavbe z päťdesiatych rokov. V kuchyni je síce otvor do vetracej šachty, ale tá je zrejme upchatá. Byt je jednoizbový, s malou kúpeľňou. Preto čitateľka využíva kuchyňu aj ako pracovisko, ale má tu aj práčku a vešia tu bielizeň. Odparujúca sa voda spolu s výparmi z varenia situáciu zhoršujú. Pleseň sa rozšíri najmä v zime. Kuchyňa nie je vybavená odsávačom pár a tie sa zrážajú na oknách. Pleseň sa zvykne rozšíriť aj na ne. Najbližšie priestory - chodbička, toaleta a kúpeľňa, sú bez okien či vetrania. Vetracia šachta v záchode prestala fungovať v čase, keď sa na dome stavala nadstavba. Čitateľka sa pýta, či existuje trvalé riešenie jej problému.
Problém čitateľky z Ružinova je ukážkovým príkladom stavu, keď plesniam síce nevedomky, ale zato trvale vylepšujeme podmienky pre ich rast.
Plesniam v tejto kuchyni stačí, ak počas niekoľkých hodín denne v priebehu týždňa prekročí relatívna vlhkosť na povrchu stien hodnotu 80 %. Pretože čitateľka kuchyňu používa aj na pranie a sušenie bielizne, najmä v zime sú steny v kuchyni ideálnym životným priestorom pre plesne. Výpary z varenia, ktoré sa usádzajú na stenách, obsahujú organické zvyšky - vhodnú živnú pôdu pre ďalší rast húb. Okrem toho môžu byť v kuchyni uskladnené potraviny tiež ľahko napadnuté. Vlhký vzduch sa nemôže odvádzať nefunkčnou vetracou šachtou, preto jediným spôsobom vetrania je kuchynské okno.
RNDr. Ľubomír Bágeľ, Ústav stavebníctva a architektúry SAV
OPATRENIA
+ Dostatočné trvalé vykurovanie, nie krátkodobé (prerušované). Vhodný a ekonomicky prijateľný spôsob pre čitateľku je vykurovanie teplovzdušným ventilátorom.
+ Dostatočné a správne vetranie; postačuje opakované razantné 10-minútové vetranie cez dokorán otvorené okno. Je nesprávne dlhodobo vetrať stále pootvoreným krídlom okna.
+ Pre čitateľku, prípadne iných záujemcov možno odporučiť publikáciu od J. Paříkovej a I. Kučerovej "Jak likvidovat plísně", ktorá vyšla v Prahe v roku 2001.
