|
FOTO |
Mestská časť Karlova Ves je jedným z prvých obývaných území na Slovensku. V minulosti bola tichou, vinohradníckou obcou, dnes tu býva viac ako tridsaťdvatisíc obyvateľov. Podľa archeologických nálezov tu človek žil už v staršej dobe kamennej. Zachovali sa hrubé kamenné nástroje z riečnych okruhliakov. Našiel sa tu prvý pästný klin na Slovensku aj mamutí kel. Prvý historický názov Karlovej Vsi bol Suchá Vydrica podľa potoka, ktorý osadou pretekal. Popri potoku cez Mlynskú dolinu smerovala väčšina vojenských útokov na Bratislavu. Roku 1720 bolo v Karlovej Vsi takmer 100 hektárov viníc, produkcia vína asi 1350 hektolitrov. Po roku 1960 sa začala pripravovať realizácia bytovej výstavby v Karlovej Vsi - niekoľko tisíc nových bytov. Daňou za ne bola asanácia jadra obce. Zachovali sa novšie rodinné domy nad Riviérou, v Líščom údolí a v priestore Svrčej ulice, Kostol sv. Michala archanjela, obecný cintorín a niektoré vodárenské objekty. Od roku 1990 je Karlova Ves jednou zo sedemnástich mestských častí Bratislavy. Sú tu študentské internáty, botanická aj zoologická záhrada. Momentálne vznikajú nové rodinné a obytné domy, supermarkety, športoviská a oddychová zóna. ELA NAHÁLKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
a ARCHÍV
|
Pri Karloveskej zátoke sa budú búrať tri lodenice. Areál, ktorý sa donedávna využíval najmä na vodné športy, sa bude meniť podľa projektu zóny Celomestské centrum - časť Petržalka od firmy Markrop. Územný plán ráta so zónou pre oddych, šport a rekreáciu. Vodácke lodenice, ktoré tieto požiadavky spĺňajú, sa napriek tomu budú asanovať. Mali by dostať náhradné priestory v rovnakej lokalite. V troch budovách lodeníc (Dunajklub Kamzík, ŠKP a Dunajčík) pôsobí päť organizácií, ktoré sa venujú mládeži a vychovali špičkových reprezentantov v rýchlostnej kanoistike. |
|
Botanická záhrada v Karlovej Vsi bola založená v roku 1942. Základom bol rozsiahly park a zámoček, ktorý vybudoval gróf Lafranconi. Zámoček slúžil určitý čas aj ako mestská pôrodnica. Botanickú záhradu projekčne navrhol F. Jirásek. Pôvodná rozloha záhrady sa v súvislosti s výstavbou budov Prírodovedeckej fakulty a Mosta Lafranconi zmenšila a zámoček zbúrali. V týchto dňoch v botanickej záhrade kvitne 150 druhov ruží, letničky, trvalkové záhony a skalničky. |
|
Zoologickú záhradu otvorili v roku 1960. O jej rozvoj sa zaslúžil známy slovenský ornitológ Oskár Ferianc. Pôvodne sa stavala na deviatich hektároch, no neskôr sa rozšírila až na 90 hektárov. Nasledovala však likvidácia dvoch tretín expozičnej časti na výstavbu kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. V bratislavskej zoo dnes žije 143 druhov zvierat v celkovom počte 1057 jedincov. Súčasťou zoologickej záhrady je expozícia makiet dinosaurov v životnej veľkosti Dinopark. |
|
Na Námestí svätého Františka, na ktorom stojí aj rovnomenný kostol, je intenzívny stavebný ruch. Vyrastá tu polyfunkčný objekt s názvom Karlova Ves-stred, námestie s fontánou, administratívne priestory a byty. V marci sa tu v miestach, kde malo vzniknúť nové námestie, nečakane zrútil betónový strop podzemných garáží (na snímke). |
|
FOTO |
|
Oba kostoly sa nachádzajú na Karloveskej ulici. Neskorobarokový Kostol sv. Michala archanjela z 18. storočia, zmodernizovaný v roku 1935 (vľavo), aj moderný Kostol sv. Františka z Assisi (vpravo). Kostol sv. Františka je začlenený do publikácie architektonicky významných budov sveta Phaidon Atlas of Contemporary World - atlasu svetovej architektúry začiatku tohto storočia. V publikácii je vyše tisíc stavieb z celého sveta, okrem karloveského kostola ešte ďalšie štyri slovenské budovy. Kostol je dielom švajčiarskeho architekta Justusa Dahindena. |
