„Ako hodnotíte vynaloženie úsilia a peňazí do opráv asfaltových povrchov chodníkov z dielne Petržalky?“
Na jednoduchú otázku, ktorú anketári položili obyvateľom v prieskume zadanom mestskou časťou, drvivá väčšina (84 percent) odpovedala buď „veľmi pozitívne“, alebo „pozitívne“.
S ďalšími opravami asfaltových povrchov chodníkov podľa stanoveného plánu z dielne Petržalky súhlasí podľa prieskumu ešte viac ľudí, až 95 percent.
Aj takto starosta Petržalky Ján Hrčka odôvodnil, že nízkonákladové vymieňanie asfaltu na chodníkoch obyvateľstvo vníma pozitívne. Mestská časť sa od minulého roka pustila do masívnych opráv povrchov a zatiaľ nanovo zaliala asfaltom viac ako 50-tisíc štvorcových metrov chodníkov.
Starosta Petržalky Ján Hrčka: Vallo je samoľúby, akúkoľvek kritiku berie veľmi zle Čítajte Anketári sa podľa dostupných informácií obyvateľov nepýtali, či by namiesto nového asfaltu nedali prednosť estetickejším a kvalitnejším riešeniam s väčšou životnosťou.
„Doterajší postup sa nám osvedčil, preto neplánujeme teraz ani do budúcnosti meniť technológiu opráv,“ tvrdí hovorkyňa mestskej časti Mária Halášková.
Starý asfalt za nový
Takmer štvrtina Petržalčanov označila za najväčší problém mestskej časti v oblasti dopravy rozbité cesty a chodníky. Existenciu dvoch parkovacích systémov vníma ako najväčší problém 22 percent obyvateľov.
Prieskumy verejnej mienky cez agentúry Focus a AKO začala Petržalka robiť koncom minulého roka s cieľom zistiť názory na prácu dvojúrovňovej samosprávy – Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a miestneho úradu.
Prvotným impulzom bolo zistiť názor na prekládku vedenia vysokého napätia ponad Veľký Draždiak, keďže starostovi cez zastupiteľstvo neprešiel nápad usporiadať v mestskej časti referendum.
Zlý stav chodníkov je jednou z vecí, ktorá obyvateľom prekáža najviac. Komplexné opravy sa odkladali dekády, minulý rok sa preto vedenie mestskej časti pustilo do rozsiahlych opráv. Vyhradili na to v rozpočte tri milióny eur, za ktoré nakúpili techniku.
Popraskaný asfalt vymieňali zamestnanci z oddelenia správy verejných priestranstiev, ktorí tak robia vo vlastnej réžii s vlastným asfaltovacím strojom. Oprava sa týka len ciest štvrtej triedy, na ktorých mestská časť opravuje len povrch, keďže opravu obrubníkov technicky zabezpečiť nedokáže.
V lokalitách Dvory a Háje už opravili 50-tisíc štvorcových metrov chodníkov, tento rok majú podľa Haláškovej v pláne pokračovať s opravami ďalších 60-tisíc v časti Lúky a tiež vyskúšať pilotné celoplošné opravy cestných komunikácii v réžii petržalskej údržby.
Mestská časť nepoužíva ani manuály verejného priestoru, ktoré vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy. „Preferujeme vlastné postupy tvorby verejného priestoru,“ reagovala Halašková. Petržalka taký postup označuje za efektívnejší a lacnejší.
Vymenili aj tam, kde nemuseli
Opravy chodníkov vlastnými kapacitami schvaľujú aj miestni poslanci.
„Je to zaujímavý počin. Druhá stránka je, že kvalita takejto ani nie rekonštrukcie, ale výmeny asfaltu, je otázna. Uvidí sa o rok, o dva, do akej miery je tento postup hospodárny a dobrý,“ hovorí poslanec Adam Sarlós.
Pripomína, že Petržalka opravila chodníky aj tam, kde ich nemá v správe, ako napríklad na Dolnozemskej. Asfalt tam vymenili na úsekoch, kde malo mesto na opravu predschválené čerpanie mimorozpočtových finančných zdrojov.
„Podľa mňa starosta hľadal nejaké súvislé povrchy, kde mohol otestovať nové stroje. Neurobil to zle, ale teraz už do toho nemá zmysel investovať podľa pôvodného projektu, tak sám neviem, ako sa k tomu mesto postaví,“ hovorí poslanec.
Zamestnanci Petržalky opravili aj chodníky v areáli Ekonomickej univerzity.
„Viem si predstaviť aj povrchy v našej správe, ktoré tiež treba obnovovať, najmä vo vnútroblokoch. Rozumiem, že tie sa robia ťažšie,“ dodáva Sarlós.
Nepriepustný asfalt
Už pri minuloročných úpravách bývalá hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad podotkla, že oprava kopíruje chyby a nedostatky pôvodného riešenia.
„Chodníky, pojazdné chodníky a ostatné spevnené plochy zostávajú prakticky v ich pôvodných záberoch plôch s ich pôvodným podkladom,“ zhodnotila Ingrid Konrad.
Asfaltovanie je jednoduchým a lacným riešením, v posledných rokoch sa však začínajú prejavovať jeho nevýhody ako nepriepustnosť po dažďoch a prehrievanie pri horúčavách. V zahraničných mestách prebiehajú aktivity na odstránenie nepriepustných materiálov, ako sú asfalt a betón, a ich nahradenie priepustnými povrchmi, napríklad zeleň, zatrávnené alebo vodopriepustné dlažby.
„V rámci ekologických aspektov sa chodníky snažíme vyspádovať tak, aby voda nestekala k budove alebo sa nedržala na chodníkoch, ale stekala do okolitej zelene,“ reaguje Halášková.
Niektoré ulice by si zaslúžili lepšie povrchy, hovorí Sarlós. „Ale faktom je, že keď chceme opraviť všetky chodníky, nevieme to urobiť dodávateľsky.“
