Bratislava stojí pred najväčším rozhodnutím o budúcej podobe mesta za posledné roky. Pre územie Petržalky medzi Starým mostom a mostom Apollo sa pripravuje zmena územného plánu, od ktorej závisia dva rozsiahle projekty – Nové Lido od developera JTRE a Southbank developera Penta. Poslanci mestského zastupiteľstva budú o zmene hlasovať vo štvrtok.
To, ako sa zmena územného plánu pre oblasť Celomestského centra Petržalka (CMC) pripravuje, je premárnená príležitosť, hovorí riaditeľ CTD (Centra pre teritoriálny rozvoj) BRANISLAV MACHALA.
Mesto podľa neho prehliada novú ekonomickú hodnotu pôdy, ktorú samo vytvorí, a ide sa jej vzdať. „Pôda je strategické aktívum mesta a magistrát by ju mal využiť na udržateľné financovanie rozvoja Bratislavy. Dnes to tak nie je,“ hovorí.
Prekáža mu tiež, že o tom, aký urbanizmus má byť pre mesto dobrý, rozhodlo v štúdii úzka skupina odborníkov a obyvateľstva sa mesto nepýtalo.
V článku sa dočítate:
- prečo sú zmeny a doplnky pre územie Celomestské centrum Petržalka (CMC) premárnenou príležitosťou,
- v čom vidí nedostatky zo strany mesta v participácii s obyvateľmi,
- prečo nesúhlasí s metodikou, ktorá od investora požaduje časť bytov a peniaze na infraštruktúru,
- ako by mohlo mesto územnú reguláciu využiť na udržateľné financovanie svojho rozvoja,
- v čom mu komunikácia mesta o Lide pripomína neuskutočnený projekt planetária na nábreží,
- v čom môže byť budúca premena Zimného prístavu dobrým príkladom.
Hovorí sa, že Bratislava je mesto pri rieke a nie na rieke. Investor tvrdí, že Lido to ide zmeniť. Prinesie tento projekt prepojenie bratislavského nábrežia?
Asi áno. Len to nesmieme redukovať iba na to, že tu prepájame ľavý a pravý breh. Za omnoho dôležitejšie, pri lokalite strategického významu, akou je CMC, považujem otvorenie celospoločenských otázok a výziev.
Nechápte ma zle, mám rád kvalitnú architektúru a dizajn, ale tam to nesmie skončiť. Príklad „mesto na alebo pri rieke“, ktorý ste uviedli, je príklad naratívu, ktorý sa opakoval desiatky rokov azda po celom svete. Urbanisti sa ním snažili vysvetliť úpadok centier miest, ktorý nemal urbanistické, ale ekonomické korene.
Považujem za premárnenú príležitosť, že mesto neotvorilo celospoločenské otázky pri CMC a nevyužilo tak často skloňovanú participáciu v masívnom rozmere na zozbieranie podnetov od obyvateľov, aby prispeli k tvorbe identity mesta.
Témy ako inovácie, udržateľné financovanie, sociálna segregácia, cirkulárna výstavba, klimatická adaptácia a mnohé ďalšie ostali v tieni naratívu lávky cez Dunaj.
Tak sa teda pýtam, je toto strategická téma hlavného mesta Slovenska? Už v aj takto skromne nastavenej urbanistickej latke návrh podľa mojej mienky zlyhal, pretože nepriniesol veľkorysé riešenie pre Petržalčanov, ako sa dostať k Dunaju.
Je prepojenie s Petržalkou dôležitejšie?
Proces rozvoja CMC mal túto tému určite otvoriť pred schvaľovaním zmien v územnom pláne.
Nehovorím, že by investori mali hneď zafinancovať nejaké plató Einsteinova, ale hovoriť o spojenej Bratislave bez preklenutia Einsteinovej sa mi nezdá adekvátne významu CMC. Materiály mesta počítajú s jej preklenutím pre peších za päť miliónov, to odzrkadľuje prioritu, akú urbanisti dali Petržalčanom. Tí si ho ešte budú musieť zaplatiť z poplatku za rozvoj.
Nový urbanizmus, o ktorom zastupiteľstvo bude rokovať, teda členenie územia reagujúce na Euroveu s kultúrnou osou a plážou, je podľa mesta kvalitnejší. Súhlasíte s tým?
Opäť, mnoho návrhov a riešení, ktoré sú dnes predostreté verejnosti, znejú lákavo a fajn aj za mňa – do momentu, keď im dáte kontext. Návrh urbanisticko-architektonického riešenia je viac silovo pretláčaný než participatívny.
To nemôže vytvoriť pozitívnu dynamiku medzi ľuďmi.
Dôležité je spýtať sa, ako sú s ním obyvatelia hlavného mesta stotožnení a do akej miery posilňuje ich identitu k miestu, ale aj k mestu ako celku. O aktuálnom návrhu rozhodla úzka skupina odborníkov z praxe, ale chýbal mi v nej názor ich hlavných zákazníkov – občanov tohto mesta.
Vo viacerých strategických dokumentoch mesto zdôrazňuje, že je pre nich participácia dôležitá, tak sa pýtam, akú metódu využilo na to, aby získalo predstavy obyvateľov.
To, že sa formálne otvorí nejaká miestnosť na magistráte, prídu ľudia, povedia pripomienky, ale nikto nevie, akým spôsobom sa zohľadnia, to nie je participácia.
Je v zahraničí bežné, že takýto súkromný projekt sa konzultuje s obyvateľmi?
Je dôležité si uvedomiť, že tvorba mesta je spolupráca a konkurencia medzi súkromným a verejným záujmom zároveň. Tiež to, že má vlastník ústavou garantovaný vzťah k pozemku, je jedna vec. To, čo na ňom môžete stavať, je vec druhá.
To druhé predsa reguluje územné plánovanie a musí zohľadňovať mesto ako celok, nie iba individuálny záujem vlastníka pozemku. Takže čo vyrastie v strategický významnej lokalite, akou je CMC, do značnej miery ovplyvní aj vzťah obyvateľov k tomuto miestu.
V Rotterdame sa vzťah a preferencie obyvateľov zisťovali vo výskume na focus groups, takže nástroje na to sú, treba ich len použiť
To, že sa to tak doteraz nerobilo u nás, nie je argument, prečo by sa to nemalo robiť. Je to aj o tom, či toto vedenie predstavuje zmenu, alebo kontinuitu. V čí prospech je kontinuita z minulosti?
Čo hovoríte na to, ako mesto tému komunikovalo?
CMC mala byť vlajková loď mesta v komunikácii s obyvateľmi, ale debata sa zúžila takmer výlučne na urbanizmus a architektúru a obyvatelia dostali youtubové video k zmenám a doplnkom 10.
Branislav Machala
- Je riaditeľ CTD – Centra pre teritoriálny rozvoj.
- Doktorát získal z urbánnej-ekonomickej geografie na Karlovej univerzite. Pôsobil v Prahe, Hamburgu a Bruseli. Prednášal o transformácii bratislavského nábrežia v USA, Británii či v Číne.
- Dnes presadzuje misiu CTD transformovať znalosti do inovatívnych politík a poradenstva pre oblasť mestského a regionálneho rozvoja.
- Centrum pre teritoriálny rozvoj (CTD) je nezávislý, nestranný think-tank, ktorý vytvára analýzy a recenzovaný výskum s cieľom ovplyvniť tvorcov politík a zvýšiť kvalitu ich rozhodnutí.
Diskusia o ekonomických otázkach bola veľmi podvyživená a jediný podklad k nim, bol zverejnený 27. januára tohto roka, pričom hlasovanie je 20. februára. Je toto podľa vás pozvánka na diskusiu?
