Stará radnica je historicky dôležitá pamiatka. Významom v mnohých ohľadoch prevyšuje bratislavský región. Preto sa jej pri práve prebiehajúcej rekonštrukcii venuje nadštandardná pozornosť. Radnica sa rieši nanajvýš citlivo ako celok vrátane dlažby, ...
Pohľad na už upravené steny nádvoria s prvou renesančnou arkádovou chodbou v meste z roku 1581. Na nádvorí sa čistili a obrusovali lavice aj ostatné kamenné prvky. Meniť sa bude celá dlažba.
Stará radnica je historicky dôležitá pamiatka. Významom v mnohých ohľadoch prevyšuje bratislavský región. Preto sa jej pri práve prebiehajúcej rekonštrukcii venuje nadštandardná pozornosť. Radnica sa rieši nanajvýš citlivo ako celok vrátane dlažby, žľabov na strechách, inžinierskych sietí, osvetlenia. Prednedávnom sa menila krytina, opravovali sa komíny.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Minulý rok sa koncom leta uskutočnilo výberové konanie, vypísané mestom. Z neho vyšla víťazne firma Villard, ktorá má na starosti plastické disciplíny - kamenárske prvky, historické a fasádne solitéry, a firma Arca, ktorá má na starosti plošné disciplíny - maľovanú výzdobu a omietkové vrstvy. Oslovili sme jej konateľa MÁRIA FLAUGNATTIHO.
Vždy sa Starej radnici venovala taká pozornosť ako dnes?
Keďže budova bola od stredoveku sídlom mestskej rady, stala sa nositeľkou najvyšších dobových kvalít. Prizývali sa sem majstri, ktorí znamenali špičku v regióne a presadzovali sa tu aj nové vplyvy a nové módne trendy, ktoré boli lastovičkou pre Bratislavu ako takú. Najväčší ruch tu panoval začiatkom 16. storočia.
Odkedy prebieha rekonštrukcia, ako ďaleko ste s prácami?
S prácami sa začalo minulý rok na jeseň, v súčasnosti sa nachádzajú približne v tretine z plánovaného rozsahu. Na nádvorí ukončujeme reštaurovanie fasády Jakubovho domu. Zbrusujú sa kamenné lavice a dorábame dva trakty nádvoria s renesančnou arkádou. Prechádzame na Hlavné a na Primaciálne námestie, čiastočne až do Kostolnej ulice.
Máte už predstavu o samotnej realizácii obnovy?
V súčasnosti ešte prebieha reštaurátorský prieskum zo strany Hlavného námestia a vyhotovuje sa dokumentácia. Až na jej základe sa určí, do akej podoby a akým spôsobom sa dostanú predmetné fasády. Práce na nich sa majú dokončiť v apríli budúceho roka. Reštaurovať sa budú aj interiérové časti, kde už prebehol umelecko-historický prieskum. Realizácia by mala prebehnúť v zime alebo na jar na budúci rok.
Koľko ľudí tu pracuje a kto prijíma zásadné rozhodnutia?
Ich počet sa mení podľa potreby - od 10 do 20 ľudí. Popritom sa napríklad subdodávateľsky rieši aj elektrika, odvodnenie, stavebné práce a aj celková koncepcia. Aby sa všetci zainteresovaní mohli fundovane vyjadriť, sú potrebné všetky výskumy: umelecko-historický, reštaurátorský a doplnkovo architektonický.
Sú pre vás použiteľné prieskumy z predchádzajúcej éry?
Tieto prieskumy boli fundované a v mnohých ohľadoch nám uľahčujú situáciu. Od 1964 prebiehali rozsiahle reštaurátorské výskumy, na Pawerovom dome sa odhalila gotická výzdoba. Definitívnu podobu, ktorú sme poznali do dnešných čias, nadobudla Stará radnica v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bola v interiéroch zreštaurovaná napríklad kaplnka a ďalšie miestnosti. Všetky tri fasády do Hlavného námestia boli vtedy obnažené až na murivo, až na prvotnú originálnu vrstvu. Samozrejme, vychádzame aj z dobových grafík, malieb a taktiež z mikrovýbrusov, ktoré zväčša potvrdzujú poznatky, známe z dochovanej dokumentácie.
V Bratislave je málo renesančných pamiatok, radnica patrí medzi ne.
Historicky vieme, že arkádové stĺporadie vo dvorovej časti prišiel postaviť v 16. storočí majster z Rakúska. V 1581 kamenár Bartolomej z Wolfsthalu pristaval k severnému gotickému krídlu arkádovú chodbu. Bol to vôbec prvý renesančný prvok vytvorený v Bratislave a vzápätí sa začal používať na ďalších mestských budovách.
Aké premeny v minulosti najvýraznejšie ovplyvnili vzhľad objektu?
V roku 1533 poverila mestská rada Hanuša Tiergartena, aby priečelie radnice vyzdobil freskami. Neskôr boli zosekané, zachovali sa len zvyšky na neskorogotickom arkieri a v jeho tesnej blízkosti. Dnešný vzhľad dotvárajú staro sa tváriace mladšie vrstvy. Kamenná fasáda smerom k Primaciálnemu sa dostavala až v 1911 pred prvou svetovou vojnou v neogotickom slohu. Vstupný arkier od Hlavného sa tvári stredoveko, no zrejme je tiež neogotický.
Ktoré časti radnice ešte čakajú výraznejšie zmeny?
Treba zdôrazniť, že Stará radnica sa rieši ako celok, rad príde aj na interiéry. Meniť sa bude celá dlažba. Pôvodom stredoveké podbránie sa bude reštaurovať tiež. Je možné, že farebnosť v jednotlivých lunetách bude výraznejšia. O vzhľade fasády z Hlavného námestia nám viacej napovedia výsledky reštaurátorského prieskumu, ktoré budeme poznať v časovom horizonte najbližších dvoch týždňov.
foto sme - pavol majer
Z histórie Starej radnice
Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov. V behu vekov sa na jej pôvodne stredovekom zovňajšku podpísalo niekoľko staviteľských slohov, prerábky vyvolané nielen módou, ale aj požiarmi, záplavami a zemetraseniami.
Stará radnica je komplexom viacerých budov. Okrem samotnej veže ju tvorí Jakubov dom s podjazdom, Pawerov, Ungerov dom a Apponyiho palác.
Kto rozhoduje a reštauruje
O spôsobe rekonštrukcie radnice a jej realizácii rozhodne mesto, ktoré je investorom - v zastúpení firmou Paming, Krajský pamiatkový úrad - metodicky má Starú radnicu na starosti pani Katarína Betková, a hlavný dodávateľ Villard, zaň menovite akademický sochár Vladimír Višvader.
Firma Arca v minulosti v Bratislave reštaurovala napríklad františkánsky kostol a spolu s Villardom Dóm sv. Martina. Villard reštauroval napríklad sčasti Prezidentský palác, sochy na budove ministerstva zahraničných vecí, Petöfiho pomník v Medickej, v súčasnosti v ateliéri reštaurujú Trojičný stĺp z Rybného námestia, ale aj ďalšie pamiatky po celom Slovensku.
FOTO
Na neogotickej fasáde z Primaciálneho námestia reštaurátori po odstránení uhlíka a mastnoty chemickou cestou prikladajú na kvádre buničinu. Zábal po niekoľkohodinovom pôsobení vytiahne z kamenných kvádrov zvyšky nečistôt.
Autor: JÁN LITVÁK