BRATISLAVA. Za ošarpaným plotom údržby diaľnic vo Vajnoroch už 15 rokov hrdzavejú rozpílené časti plechovej sochy s rozkúskovaným nápisom „Bratislava, mesto mieru“ prekryté celtou.
Dielo stvárňovalo holubice, meralo 16 metrov a 30 rokov ho vídali vodiči prichádzajúci do Bratislavy po diaľnici D1.
Denník SME na zabudnutú sochu upozornil vlani v decembri. O rok neskôr sú už známe miesta, na ktorých by mohli holubice opäť pozvárať dokopy.
V článku sa dočítate:
- kde by mohla socha znova stáť,
- či diaľničiari zmenili svoj prístup k umeniu po kauze Triblavina,
- prečo sú diaľnice podľa Schmidta premárnenou šancou.
„Len pred pár dňami mi prišiel e-mail od Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorý ma veľmi potešil, lebo mi dávajú spolurozhodujúcu právomoc pri vyberaní miesta," hovorí riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt. "Očakávame, že k realizácii by mohlo dôjsť už na budúci rok."
Socialistické dielo po páde režimu dostala do správy NDS. V roku 2009 ho dala rozpíliť, pretože rozširovala diaľnicu. Spoločnosť v tom čase médiá ubezpečovala, že mu nájde nové miesto, uvažovalo sa o križovatke Vajnory. Nikdy k tomu nedošlo.
Pred dvoma rokmi Schmidta zaktivizovala kauza s odpočívadlom Triblavina, kde NDS v roku 2021 bez vedomia odborníkov zlikvidovala hodnotné dizajnérske a umelecké diela autorov s oceneniami.
Diaľničiari sa vraj poučili
Zámer opraviť a osadiť sochu na nové miesto SME potvrdila aj NDS. Podmienkou bolo aj zachovanie pôvodnej funkcie diela, teda aby stálo pri ceste a vytváralo "vstupnú bránu do mesta".
Vyberá sa zo štyroch lokalít.
Jednou z nich je zelený pás medzi diaľnicou D1 a odpočívadlom na Zlatých pieskoch. Zvažujú aj novú križovatku diaľnic D1 a D4, križovatku v bratislavskej mestskej časti Vajnory, ale aj križovatku Triblavina.
„Ja preferujem Vajnory, pretože sú blízko miesta, na ktorom je socha uložená, takže transport by nebol taký náročný. Viem si predstaviť aj Triblavinu ako poctu zbúranému relaxu, ktorý tam stál, to miesto si zaslúži pamätihodnosť," hovorí Schmidt. "Musím sa však ešte všetkými miestami osobne prejsť, aby som si vedel predstaviť, ako to bude vyzerať. Ideálne by ju bolo, samozrejme, vrátiť na pôvodné miesto."
Dizajnér si pochvaľuje prístup diaľničiarov. S odborníkmi už pri odstraňovaní umeleckých a dizajnérskych diel komunikujú a konzultujú svoje kroky.
Bol vstupnou bránou do hlavného mesta. Niekdajší symbol Bratislavy hrdzavie na dvore Čítajte "Cieľom nie je len znova vztýčiť sochu a tak si uctiť prácu akademického sochára Vladimíra Môťovského, ale aj ukázať verejnosti, že NDS si váži to, čo jej bolo zverené do rúk," hovorí Schmitd s tým, že celé náklady zaplatí diaľničná spoločnosť.
Schmidt dohliada aj na projekt reštaurovania a osadenia Kontaktov mieru. V pracovnej skupine sú okrem neho aj sochár Jozef Kurinec a Sabína Jankovičová, ktorá má skúsenosti aj s kauzou Triblavina. Skupina zhodnotila stav diela a navrhla aj postup, ako ho spojiť späť dokopy.
Diaľničiari sa zaviazali, že nebudú robiť žiadne kompromisy, socha by tak mala vyzerať rovnako, ako keď ju demontovali. Koľko to bude stáť, ešte nie je zrejmé.
Sochu postavili v roku 1972 a patrila k najznámejším dielam na diaľnici D1. Štylizované holubice na vrchole boli pôvodne nasmerované smerom na západ, čo sa vtedajšiemu režimu nepáčilo a presmerovali ich na východ.
Podobných diel je v Bratislave viac. Jedno s názvom Holubica mieru stojí na križovatke Betliarskej a Dolnozemskej cesty v Petržalke a monument Trojica zas pri diaľnici D2 pri mestskej časti Lamač.
Diaľnice ako premárnená šanca
Myšlienka, s ktorou Môťovský tvoril Kontakty mieru, podľa Schmidta presahuje socializmus aj kapitalizmus. Jeho záchranu v čase, keď je náš sused napadnutý Ruskom, vníma ako dobrý signál.
Vladimír Môťovský (1928 – 2003)
- vyštudoval keramiku a monumentálne sochárstvo,
- hlavné témy jeho diel sú človek a žena matka,
- inšpirovala ho história, Veľká Morava, štúrovci a Jánošík,
- je autorom reliéfov Horizontála a Vertikála pre hotel Slovnaft vo Vlčom hrdle,
- jeho diela sú aj v zbierkach SNG.
Je podľa neho na škodu, že podobných diel už toľko nevzniká. Stavby diaľnic sú podľa neho pre Slovensko zatiaľ nevyužitou príležitosťou na to, aby znova oslovilo umelcov.
„Pre sochára je to prestíž, diaľnica je tiež relevantný verejný priestor. Toto nie je fenomén postsocialistických krajín, podobné diela sa pri cestách osádzajú aj inde vo svete," hovorí Schmidt.
Diaľnice sú vizuálne nudným priestorom, sochy tak môžu pôsobiť ako záchytný bod.
"Je to niečo, čo dotvára ráz krajiny a vypovedá to o nej, že dokáže vložiť do svojho verejného priestoru niečo kvalitné a cenné," myslí si Schmidt. "Ak premárnime túto šancu, naše odpočívadlá budú vyzerať ako z katalógu. Jedinečný štýl je zároveň aj niečo, čím sa môžeme prezentovať pred ľuďmi zo zahraničia."
