Keď pred rokom Bratislava po dohode so starostami dodatočne ponúkla mestským častiam 2,3 milióna eur na dofinancovanie škôlok, nie všetci starostovia boli spokojní.
Starosta Petržalky Ján Hrčka naďalej upozorňoval, že hlavné mesto si podľa starých mechanizmov stále necháva časť peňazí pre zriaďovateľov škôlok a mestské časti na ne musia doplácať.
Riešením malo byť, keď v októbri parlament schválil novelu zákona, ktorá celé financovanie škôlok mení. Od 1. januára už štát bude posielať normatív na dieťa priamo zriaďovateľom.
Aby sa mesto vyhlo tomu, že zmenou zákona príde o veľký balík peňazí, mení Štatút hlavného mesta SR Bratislavy, konkrétne to, koľko z podielu na dani pošle mestským častiam.
Z výnosu z podielových dní, ktorý podľa štatútu prináleží mestským častiam, sa bude odrátavať suma na normatívne financovanie škôlok. Teda to, čo mestské časti dostanú ako normatív za škôlky z ministerstva, už nedostanú druhýkrát z podielových daní.
Zmena má podporu väčšiny starostov. Problém s ňou mali tie mestské časti, ktoré za posledné roky vytvorili najviac nových miest v škôlkach, na ktoré museli doplácať z vlastného.
V zmene zákona videli šancu napraviť dlhotrvajúcu nespravodlivosť, zmena štatútu však podľa viacerých starostov prináša ďalšiu.
„Netvrdím, že sa štatút nemá meniť vôbec, ale takto je to nespravodlivé,“ povedal starosta najväčšej mestskej časti Petržalka Ján Hrčka (Klub starostov).
Mestské zastupiteľstvo zmenu štatútu vo štvrtok schválilo. Primátor Matúš Vallo starostom prisľúbil, že o pol roka tému otvoria opäť.
Starosta Petržalky Ján Hrčka: Vallo je samoľúby, akúkoľvek kritiku berie veľmi zle Čítajte Mesto si nechá viac
Bratislava má dvojstupňovú samosprávu a tento problém musí riešiť ako jediná na Slovensku, lebo v Košiciach nie sú zriaďovateľmi škôlok mestské časti.
Po októbrovej zmene zákona strávili starostovia dva mesiace rokovaniami o tom, ako by mal štatút mesta po novom vyzerať. Až donedávna pritom nebolo známe, aký vysoký normatív ministerstvo na škôlky určí.
„Pôvodný návrh bol neprijateľný,“ komentoval rokovania s mestom starosta Rače Michal Drotován.
Väčšina poslancov návrh aj s výhradami podporila, pretože pre fungovanie mesta bolo nutné, aby sa po zmene zákona zmenil aj štatút. Inak by hlavné mesto dostalo nižší príjem z podielovej dane, kým mestské časti by dostali príjem z podielovej dane a aj normatív za dieťa v materskej škole.
„Hlavným príjmom materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mestských častí bude po novom prevádzkový normatív. Z tohto dôvodu sa znižuje podiel mestských častí na príjme z podielovej dane,“ vysvetľuje mesto v dôvodovej správe.
Rozdelenie peňazí na škôlky je v Bratislave dlhodobým problémom. Podľa starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej (Klub starostov) mesto dlhé roky z príspevku ťažilo, pretože mestským častiam posielalo iba polovicu.
„Problémom zmeny štatútu je, že ak nenastane, mesto bude mať málo, a zvyklo si mať viac,“ povedala starostka.
Naopak, zmenu štatútu obhajovali starostovia Ružinova Martin Chren (Klub starostov) a Lamača Igor Polakovič (Team Bratislava), podľa ktorých mestské časti nepoškodzuje.
„Sme jedno mesto, jeden ekosystém. Ak by sme neupravili štatút, tak sa nám to ako mestským častiam vráti v iných veciach, na neopravených cestách, osvetlení, mestskej polícii,“ tvrdil Polakovič.
Cestovné v Bratislave bude drahšie. Iné poplatky si mesto v rozpočte netrúflo zvýšiť Čítajte Petržalka sa na rokovaniach nezúčastnila
Aj v novom roku budú musieť mestské časti na fungovanie škôlok doplácať z vlastného rozpočtu.
„Občania budú v nepochopení prijímať, že štát verbálne prijal zodpovednosť za škôlky, ale v realite to tak nie je, a obracať sa budú najmä na mestské časti,“ podotkol poslanec Branislav Záhradník (Klub starostov).
Najviac sa to logicky dotýka tých, ktoré vytvorili najviac miest v škôlkach, ako napríklad Petržalka alebo Rača.
Viacerí petržalskí poslanci v utorok ľutovali, že starosta mestskej časti Ján Hrčka, ktorý systém najviac kritizoval, sa nezúčastnil na žiadnych rokovaniach s mestom a neposlal ani svojho zástupcu.
„Ak by tam vedenie mestskej časti chodilo, mohlo by svoje argumenty odprezentovať,“ povedal poslanec Pavol Škápik z Vallovho Teamu Bratislava.
„Od roku 2018 to riešim s primátorom, keď som to nedokázal vyriešiť za šesť rokov, za dva mesiace pri zmene štatútu to nevyriešim. Na takých stretnutiach sa nemám dôvod zúčastňovať,“ reagoval Hrčka.
Mesto v minulosti plánovalo situáciu riešiť, neskôr sa odvolalo na dosahy pandémie, ale aj neskoršie zásahy vlády a parlamentu do financovania samospráv.
Poslanec Pavol Peceň (Team Bratislava) pripomenul, že Petržalka ako jediná mestská časť nedostala dodatočného 1,3 milióna na škôlky, pretože starosta nepodpísal dohodu s mestom.
Hrčka hovorí, že Petržalka má nárok na viac. „Mestská časť si bude od mesta nárokovať celú sumu,“ povedal.
