BRATISLAVA. Od najbližších rodinných domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice bude vzdialená len niečo vyše dvoch kilometrov, asi ako Námestie slobody od Tyršovho nábrežia. Najväčšia spaľovňa odpadov na Slovensku by mala zlikvidovať vyše tristotisíc ton odpadu ročne. Od začiatku roka je však o jej výstavbe ticho.
Vo februári sa proti nej postavili bratislavskí miestni poslanci aj aktivisti, pod ich petíciu sa podpísalo takmer päťtisíc ľudí. Mesto si ďalšiu spaľovňu v už beztak zamorenom ovzduší dovoliť nemôže, hovoria.
Pôvodne chcel Slovnaft začať s výstavbou ešte v priebehu tohto roka. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) sa však ešte neskončil. Jedno odmietavé stanovisko v ňom už padlo, podľa informácií denníka SME spaľovňa pohorela v sekcii vplyvov na kvalitu ovzdušia ministerstva životného prostredia.
To neznamená, že by projekt dostal stopku. Nie je totiž zrejmé, či stanovisko sekcie bolo prijaté. Investor teraz pripravuje posúdenia, v ktorých preukazuje primeranosť kapacity aj výberu lokality pre svoju spaľovňu, ktorá sa oficiálne nazýva centrum energického zhodnotenia odpadu (CEZO). Slovnaft počíta s tým, že prevádzku spustí v roku 2030.
Teraz na hrozbu, že sa stane z Bratislavy spaľovňa pre maďarské odpadky, upozorňuje strana Demokrati. Rafinériu vlastní maďarská akciovka Mol, ktorá od vlády Viktora Orbána dostala monopol na likvidáciu odpadu na tridsaťpäť rokov. Michal Kiča z Demokratov, ktorý pôsobil ako tajomník na ministerstve životného prostredia, tvrdí, že spaľovňa má od Tomáša Tarabu neformálny súhlas na dovážanie odpadu z Maďarska.
Investor takéto tvrdenia odmieta a verí, že jeho projekt za 200 miliónov eur prinesie konečné riešenie problému so skládkami a s nebezpečným odpadom. Rovnaký názor má aj minister Taraba.
Starostovia mestských častí Podunajské Biskupice a Ružinov aj primátor Matúš Vallo sa k spaľovni stavajú neutrálne, čakajú na vyhodnotenie EIA. Mesto zatiaľ záväzné stanovisko nevydalo, od investora čaká, ako sa vyjadrí k jeho požiadavkám a pripomienkam.
Na vyhodnotenie čakajú aj autori petície, teda miestni poslanci Ružinova a Rovinky Podunajských Biskupíc. Po rokoch sú však skeptickí. Úrady im totiž nedávajú celistvé údaje a ak sa aj k nejakým cez infozákon dostanú, tabuľky s hodnotami znečistenia sú začiernené. Dôvodom je ochrana obchodného tajomstva.
Za podozrivé považujú aj výpadky v meraniach Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ku ktorým niekedy dochádza práve v čase, keď sa zapínajú horáky Slovnaftu.
Denník SME sa bližšie pozrel na najzávažnejšie výhrady voči spaľovni.
Prečo práve Bratislava?
Plánovaná spaľovňa by mala nahradiť súčasnú spaľovňu kalov, ktorá už v areáli Slovnaftu roky funguje. Nachádza sa tu aj priemyselná kanalizácia a dopravné napojenia, čo je pre novú spaľovňu výhoda.
„V Slovnafte máme odborné znalosti, materiálové zázemie aj vôľu vstúpiť do sektora spracovania odpadov. Sledujeme tak aj zámer postupného znižovania spracovania fosílnych zdrojov a dekarbonizácie v súlade so širšími cieľmi uhlíkovej neutrality,“ vysvetľuje hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Investor chce odpadové teplo využívať aj na vykurovanie, o čom už komunikuje aj s magistrátom hlavného mesta. Mesto chce na rovnaký účel využívať odpadové teplo po modernizácií svojej spaľovne OLO.
Rafinéria sa chce takto masívne preorientovať na spracovanie odpadu najmä pre klesajúci záujem o ropu, tvrdí Kiča.
„Spracovatelia ropných látok v Európskej únii už roky lobujú proti politike klimatickej neutrality. Slovnaft teraz benefituje zo spracovania lacnej ruskej ropy, avšak spotreba fosílnych palív bude v budúcnosti klesať, pretože dosiahnutie klimatickej neutrality je už záväzkom Únie,“ tvrdí Kiča.
