Zimný prístav sa stáva súčasťou centra Bratislavy, zhodujú sa primátor Matúš Vallo aj minister dopravy za Smer Jozef Ráž.
Pozemky vlastní štát cez firmu Verejné prístavy, dlhodobým plánom ministerstva je vybudovať nový prístav inde a starý prestavať na novú modernú mestskú štvrť.
V bývalom Zimnom prístave má vzniknúť mix bývania, vybavenosti a kultúry. Na to ministerstvo potrebuje zmenu územného plánu, na ktorej bude spolupracovať s mestom. Peniaze chce zas získať predajom lukratívnych pozemkov.
„Predávať tie pozemky treba za čo najvyššiu cenu a tá bude docielená práve zmenou územného plánu,“ hovorí Ráž.
Bratislava sa na tom bude podieľať, jej Metropolitnému inštitútu zadalo ministerstvo zákazku na "vytvorenie vízie rozvoja územia" za 375 000 eur. Nasledovať bude štúdia uskutočniteľnosti, po nej medzinárodná urbanistická súťaž a príprava územnoplánovacej dokumentácie.
Potom by plány išli "na schválenie mestskému zastupiteľstvu tak, ako sa má správne územný plán meniť“, hovorí minister.
Vallo pripomína, že podobne prístavy prestavali na mestské štvrte vo viacerých európskych mestách, napríklad v Hamburgu.
„Mesto, obyvatelia aj odborníci budú pri tom, ako tá štvrť bude vyzerať,“ sľubuje Vallo. Vyvarovať sa chce postupu z minulosti, keď mesto predalo pozemky a potom sa s developerom naťahovalo o to, ako bude výstavba vyzerať.
„Mesto dopredu povie, aké sú pravidlá hry, ako to vidia ľudia, ako to vidia odborníci," tvrdí Vallo. "A to bude podklad pre akéhokoľvek ďalšieho aktéra v tomto území.“
Územný plán by chceli zmeniť do piatich rokov.
Nákladnú dopravu posunú
Zimný prístav vznikol na konci 19. storočia v industriálnej časti Bratislavy. Dnes susedí v rozrastajúcim sa novým centrom, v jeho susedstve je nová budova SND a ďalšia výstavba je naplánovaná v neďalekej časti Mlynské nivy.
Primátor okrem bývania a občianskej vybavenosti v novej štvrti sľubuje kvalitný verejný priestor a kultúrne prvky. V areáli prístavu sú viaceré technické pamiatky ako lodný výťah či Dom lodníkov, ktoré zostanú.
Bratislava dostane 70 miliónov eur na petržalskú električku, Vallo podpísal zmluvu s ministerstvom Čítajte Prístav bude určený pre osobnú dopravu a nákladná sa posunie do susedných bazénov, tiež vo vlastníctve Verejných prístavov.
„Predtým, než budeme mať možnosť vytvárať nové centrum zo Zimného prístavu, musíme vytvoriť úplne nový moderný intermodálny prístav s napojením na železničnú dopravu, a to práve v bazéne Pálenisko,“ hovorí Raž.
V treťom bazéne Lodenica chce ministerstvo formou verejno-súkromného partnerstva PPP vytvoriť novú lodenicu, ktorá by dokázala vymieňať motory.
"Takisto chceme využiť strategickú polohu Bratislavy do budúcna na servis plavidiel, ktoré sa po Dunaji plavia,“ hovorí minister.
Plán na päť rokov
Aký bude podiel bývania a vybavenosti v novej štvrti, zatiaľ jasné nie je.
Vízia rozvoja od magistrátu určí, aký charakter bude nová štvrť mať a aké funkcie v nej budú. „Metropolitný inštitút v Bratislave je presne tá organizácia, ktorá vie takúto službu zabezpečiť, pretože súčasťou tohto procesu musí byť aj veľmi výrazná participácia,“ tvrdí Vallo.
„Budeme robiť aj tzv. nultý variant, teda prvý nástrel, ktorý už bude obsahovať aj regulačné prvky, a na základe toho sa bude robiť štúdia uskutočniteľnosti,“ hovorí hlavný architekt mesta Juraj Šujan.
Štúdia bude okrem technickej skúmať aj ekonomickú uskutočniteľnosť. Po urbanistickej súťaži a územnoplánovacej štúdii by zmeny a doplnky mohli schvaľovať v decembri 2029.
„Časová os je nastavená veľkoryso, dúfajme, že to bude uskutočnené v kratších časových rozmedziach,“ hovorí Ráž.
Po zmenách územného plánu môžu podľa Ráža dať Verejné prístavy pozemky „do pľacu“, či už formou nejakého partnerstva, alebo predaja.
Vallo verí, že o pozemky bude o päť rokov veľký záujem. „Máme skúsenosť iných miest. Takéto transformácie bývalých industriálnych prístavov sú úspešné príbehy,“ povedal. Hlavnou inšpiráciou je štvrť HafenCity v Hamburgu, podobné prestavby zažili aj Kodaň či Amsterdam.
Konkurencia vo Vlčom hrdle
Južnejšie od štátneho prístavu vo Vlčom hrdle zrejme o niekoľko rokov vznikne aj ďalší multimodálny prístav súkromného investora Harbour park, s ktorým si budú Verejné prístavy konkurovať. Modernizácia štátneho prístavu, ktorý vyhlasujú za strategickú investíciu, bude podľa Ráža hotová skôr.
„Tým, že súkromní investori robia investíciu na zelenej lúke, my ťažíme z toho, že predchádzajúca generácia nám zanechala infraštruktúru,“ hovorí šéf Verejných prístavov Matej Danóci. Prístav je tiež napojený na železnicu a diaľnicu.
Sporný prístav vo Vlčom hrdle ohrozí 100-tisíc stromov a možno zmení aj Zimný prístav Čítajte Železnica vedie aj do Zimného prístavu a ďalej až k centru Eurovea. „Jedným z cieľov ministerstva dopravy aj Verejných prístavov je to, aby sme osobnú železničnú dopravu doviedli do centra mesta. Vznikne terminál integrovanej osobnej dopravy,“ hovorí Danóci.
Spolupráca koaličného ministra s opozičným primátorom začala po dlhom čase, keď vláda Bratislavu viac-menej ignorovala.
"Žiadne politické strany sa na ničom nezhodli,“ reagoval Ráž. „My spolupracujeme, lebo na niektorých témach sa zhodneme, a spolupráca je prirodzená. Na niektorých témach sa nezhodneme a tam, samozrejme, spolu bojujeme.“
Pripomenul, že s primátorom ich spája to, že sú z Bratislavy a poznali sa aj v minulosti. „Pán primátor hral v úspešnej kapele a ja som mal úspešný podnik, v ktorom to hral,“ hovorí Ráž o skupine Para.
