Nenápadná a zabudnutá synagóga v jednej z bočných uličiek Svätého Jura možno čoskoro do malokarpatského mesta privedie nových turistov - ortodoxných židov cestujúcich po stopách slávneho rabína Chatama Sofera. Počas napoleonských vojen sa uchýlil práve do Svätého Jura.
Synagóga, v ktorej pôsobil, patrí medzi národné kultúrne pamiatky, dlhé roky je však v havarijnom stave, hrozilo, že sa zrúti. V roku 2021 ju kúpila bratislavská župa a zatiaľ stabilizovala nosné konštrukcie a strechu.
Teraz župa pripravuje komplexnú obnovu. Vyhlásila architektonickú súťaž v súlade s odporúčaniami Slovenskej komory architektov.
Z 18 prihlásených návrhov zvíťazil ten, ktorý sa najviac blížil očakávaniam župy, ktorú zastupovala vedúca jej oddelenia kultúry Svetlana Waradzinová.
„Išlo nám o to, že potrebujeme synagógu dôsledne opraviť podľa pôvodných plánov a na základe pamiatkového a reštaurátorského výskumu tak, aby sa stala dominantou pozemku a zapadala do územia,“ vysvetľuje Waradzinová.
Obnovená synagóga má slúžiť najmä pre miestnych ako kultúrne a komunitné centrum. Očakáva sa, že vďaka osobnosti Chatama Sofera, ktorému tam venujú prezentáciu, priláka aj pozornosť židovskej komunity.
Odhadované náklady na obnovu sú približne 1,1 milióna eur bez DPH. Župa by ju chcela financovať z externých zdrojov.
„V podstate hneď po zverejnení víťazov súťaže začíname s fundraisingom,“ povedala riaditeľka župného úradu Patrícia Mešťan.
Bola z nej hospodárska budova
Synagóga stojí na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur medzi ulicami Pezinská a Mikovíniho. Postavili ju koncom 18. storočia a v roku 1876 bola rozšírená a prestavaná v duchu architektonického historizmu.
Svojmu účelu neslúži od roku 1942. Cez druhú svetovú vojnu bola terčom vandalizmu, po vojne sa stala hospodárskym objektom, boli do nej urobené nevhodné zásahy a postupne chátrala.
Zachovali sa v nej však viaceré hodnotné prvky: kamenné murivá, nástenné maľby či kúsok pôvodnej dlažby, podľa ktorej ju budú vedieť zrekonštruovať.
V synagóge už prebehol archeologický a reštaurátorský výskum a župa má záväzné stanoviská Krajského pamiatkového úradu.
"Súčasťou rozhodovania poroty bol aj expert Krajského pamiatkového úradu, ktorý nemal hlasovacie právo, ale v rámci prvého kola dal ku každému návrhu stanovisko úradu, ktoré my musíme rešpektovať,“ hovorí Waradzinová.
Časť mesta Svätý Jur je v pamiatkovej rezervácii. „Veľké množstvo národných kultúrnych pamiatok mesto alebo súkromní vlastníci už rekonštruujú, alebo sa pripravujú na rekonštrukcie,“ hovorí primátor Šimon Gabura.
Pri návrhoch rekonštrukcie synagógy sa do úvahy bralo aj to, ako výsledok zapadne do okolia malomestskej zástavby. V susedstve mesto plánuje rekonštrukciu Staromlýnskeho potoka, kde by mala vzniknúť pešia zóna.
Židovská obec oceňuje, že do rozhodovania prizvali aj ich. „Boli sme vyzvaní, aby sme dodali odborníka do komisie, bol ním akademický sochár a reštaurátor Tomáš Lupták, s ktorým dlhodobo spolupracujeme na reštaurovaní synagóg,“ povedal tajomník Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Martin Kornfeld.
V porote bol aj architekt Martin Kvasnica, ktorý navrhol pamätník Chatama Sofera v Bratislave.
Hravý priestor je vraj lepší
V najlepších súťažných návrhoch sa podľa predsedníčky poroty Evy Eichlerovej objavili dva prístupy: „Na jednej strane vytvorenie neokázalého hravého komunitného priestoru a na druhej strane honosná veľkorysá a kvalitná architektúra, ktorá sa viac blíži k monumentu, ale nebude až tak využívaná miestnou komunitou.“
Porota uprednostnila prvý prístup a zvíťazil návrh skupiny architektov z ateliéru FVA pod vedením Martina Vanka.
Keďže synagóga nemá žiadne sociálne zázemie ani zázemie na kultúrne podujatia, súťažné návrhy mali obsahovať aj novú budovu, ktorá by ho poskytla. Dôležité bolo, aby nezatienila synagógu.
Architekti navrhli pavilón, ktorý sa tiahne pozdĺž susednej parcely, o budovu synagógy sa žiadnou časťou neopiera, čím necháva vyznieť zrekonštruovaný objekt.
Jednotlivé priečky sa dajú otáčať a otvárať, čím sa priestor stáva otvorenejším alebo naopak intímnejším. Poskytuje priestor na zmenu funkcií počas roka.
„Z prevádzkového hľadiska je veľmi variabilný, konštrukcia je reverzibilná, ľahko dorobiteľná či búrateľná,“ hovorí Waradzinová.
Išlo o prvú architektonickú súťaž, pri ktorej župa išla podľa kritérií Slovenskej komory architektov. V minulosti za ignorovanie architektonických súťaží získala antiocenenie Brutus pri obnove divadla Aréna.
Kedy bude synagóga obnovená, si vedenie župy ešte netrúfa odhadovať. „Máme celý budúci rok na prípravu projektovej dokumentácie, musíme získať povolenia,“ hovorí Patrícia Mešťan.
Župa nedávno obnovila synagógu v Senci, bábkové divadlo v Bratislave, Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, Ekocentrum v Čunove či divadlo Aréna na Tyršovom nábreží.
