BRATISLAVA. Dopravné projekty v Bratislave boli riadené neefektívne, finančné zaťaženie mesta sa prehlbuje.
Vyplýva to z výsledkov prierezovej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na systém projektového riadenia v bratislavskej samospráve a jej dopravnom podniku pri využívaní európskych finančných prostriedkov v rokoch 2020 - 2023.
Kontrolóri preverovali sedem projektov za viac ako 291 miliónov z balíka 490 miliónov eur, ktoré získalo hlavné mesto vďaka zapojeniu sa do európskych nástrojov finančnej pomoci.
Tieto zdroje mali slovenskej metropole pomôcť pri rozširovaní nosného systému MHD. Ide napríklad o trolejbusovú trať Autobusová stanica – Nové SND, novú električkovú trať v Petržalke či modernizáciu trate Dúbravsko-karloveská radiála.
„Projekt trolejbusová trať Hlavná stanica – Patrónka – Riviéra musel DPB dofinancovať sumou bezmála 1,1 milióna z vlastných prostriedkov, pretože do konca roka 2023 nebol finančne ani fyzicky ukončený a bol zaradený medzi nefungujúce projekty," konštatuje NKÚ. Ten hlavnému mestu vyčíta úverové zaťaženie a významné zlyhania manažmentu v riadení projektov hradených z fondov EÚ, ktoré môžu ohroziť finančnú stabilitu Bratislavy a jej možnosti realizovať nové investičné projekty.
Hlavné mesto v kontrolovaných rokoch čerpalo z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) prostriedky v sume bezmála 163 miliónov eur v rámci 24 projektov. DPB získal v rámci 17 projektov európske zdroje vo výške viac ako 327 miliónov eur.
NKÚ vyberal vzorku spomedzi všetkých projektov na základe troch kritérií – nízka úroveň čerpania, projekty porovnateľné s projektmi EŠIF realizovanými krajskými mestami a zazmluvnená výška nenávratného finančného príspevku.
Kontrola potvrdila riziko nedostatočného, až neefektívneho projektového riadenia a taktiež risk manažmentu. „Ak bude hlavné mesto v budúcnosti realizovať akýkoľvek investičný projekt, bude pri jeho spolufinancovaní odkázané na externé úvere zdroje,“ približuje podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová s tým, že keď bude Bratislava na ďalšie dopravné projekty čerpať bankové úvery, zvyšuje si svoje záväzky voči bankám. To však bude mať negatívny vplyv na jej zadlženosť.
Kontrolný úrad identifikoval aj ďalšie významné riziko spojené s nevyčerpanými úverovými rámcami z už uzatvorených úverových zmlúv, ktoré odsúhlasilo bratislavské zastupiteľstvo.
Nevyčerpané úverové rámce môžu podľa NKÚ v budúcnosti zaťažiť bežné príjmy mesta a v prípade prekročenia dlhu cez sankčné pásma skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka sa Bratislava pre svoje nevyhovujúce finančné zdravie môže stať nespôsobilým čerpať externé financie.
Projekt Dúbravsko-karloveská radiála podľa NKÚ nie je dokončený v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP). „Predlžovaním jeho realizácie sa odďaľuje naplnenie cieľov a tiež merateľných ukazovateľov. To ohrozuje udržateľnosť projektu,“ upozorňuje Crkoňová s tým, že projekt nie je do dnešného dňa skolaudovaný napriek tomu, že je v ostrej prevádzke už štyri roky.
Nedostatky sa podľa NKÚ prejavili aj nezazmluvnením niektorých predložených žiadostí o NFP pre administratívne chyby v žiadostiach a nedostatočnej dokumentácii k projektom.
„Mesto tak nečerpaním prišlo o európske zdroje vo výške takmer 4,5 milióna a z vlastného rozpočtu muselo kryť náklady vo výške 850-tisíc eur," uvádza kontrolný úrad. Pri projektoch, ktoré nekontroloval len NKÚ, ale aj iné kontrolné inštitúcie, boli zistené významné nezrovnalosti a to až vo výške 13,7 milióna eur.
DPB čerpal úver vo výške 12 miliónov eur na spolufinancovanie investičných projektov. „Tieto prostriedky však použil v rozpore s úverovými dodatkami. Nedostatočné riadenie sa prejavilo taktiež pri tretej etape projektu Obnova vozového parku električiek v Bratislave. Podnik jednostranne znížil cieľ projektu o polovicu, z 20 kusov električiek na 10, pričom ukazovateľ o počte prepravených cestujúcich ponechal nezmenený so súhlasom riadiaceho orgánu," konštatuje kontrolný orgán.
Obstaranie zvyšných 10 električiek plánuje DPB realizovať v novom projekte financovanom z Plánu obnovy a odolnosti. NKÚ upozorňuje na riziko, že pri projektoch financovaných z rôznych zdrojov EÚ môže nastať prekrývanie ich nákladov. Odporúča preto ministerstvu investícií a Národnej implementačnej a koordinačnej autorite zamerať ich kontrolnú pôsobnosť na projekty financované z rôznych nástrojov podpory zo strany EÚ nielen pri výzvach, ale aj počas ich realizácie.
Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca magistrátu Peter Bubla, kontrola NKÚ bola predmetom rokovania októbrového mestského zastupiteľstva.
„Kontrola bola vykonaná v čase od 14. marca do 15. júla tohto roku a kontrolovaným obdobím boli roky 2020 až 2023. Za dôležité považujeme zdôrazniť, že kontrolou NKÚ SR neboli zistené žiadne porušenia platnej legislatívy ani riadiacej a podpornej dokumentácie vzťahujúcej sa k implementácii projektov," konštatuje Bubla.
Kontrolná skupina podľa hovorcu po preverení relevantných stratégií skonštatovala súlad vo všetkých oblastiach súlad cieľov kontrolovaných projektov a splnenie cieľa prínosu pre občana.
„Kontrolná skupina uviedla v Protokole o výsledku kontroly dve kontrolné zistenia, ku ktorým mesto prijalo opatrenia. Administratívne postupy, ktoré sú nám v protokole vytýkané, sme mali vyriešené už pred kontrolou NKÚ," poznamenal s tým, že podrobne ich upravuje Smernica k externému financovaniu projektov.
„Napriek uvedenému však s viacerými konštatovaniami NKÚ nesúhlasíme a vzniesli sme k nim námietky aj s podrobným vysvetlením," zdôraznil Bubla.
NKÚ hneď v prvom konštatovaní uvádza, že hlavné mesto sa v dôsledku nedostatočného projektového riadenia pripravilo o oprávnené výdavky vo výške 4,458 milióna eur a nehospodárne z vlastných zdrojov bolo nútené minúť takmer 735-tisíc eur. „S týmto konštatovaním zásadne nesúhlasíme a považujeme ho za vecne nesprávne," uviedol.
Hlavné mesto v predchádzajúcom programovom období 2014-2020 s dobehom do roku 2023 čerpalo z EŠIF viac ako 316 mil. eur prostredníctvom približne 50 projektov.
„Konštatovanie NKÚ sa týka len šiestich projektov, ktoré boli späťvzaté počas obdobia 2018 až 2023. Z nich však dva projekty boli opätovne predložené a schválené, a teda sme sa nemohli o financie pripraviť," konštatuje hovorca.
Ako dodáva, len dva zo späťvzatých projektov neskôr realizovali z vlastných rozpočtových zdrojov v celkovej hodnote takmer 735-tisíc eur. Išlo o revitalizáciu vnútrobloku Poľská-Justičná a revitalizáciu okolia Pamätníka obetiam extrémizmu. „Tu treba podotknúť, že cez výzvu by bolo možné uchádzať sa len o časť z celkových nákladov na uvedené projekty, to znamená že celú sumu by sme ani nemohli získať," doplnil.
Pamätníka obetiam násilia otvorili pri príležitosti výročia smrti Daniela Tupého a jeho realizácia získala architektonickú cenu CEZAR. „V žiadnom prípade ho nemôžeme považovať za nehospodárny. Ak by sme prijali logiku kontrolnej skupiny pri tomto výroku, že hospodárne sú len projekty realizované z výziev EŠIF, netvorili by sme mesto podľa potrieb obyvateľov, ale iba podľa potrieb úradníkov," konštatuje hovorca.
V prípade Dúbravsko-karloveskej radiály označila kontrolná skupina NKÚ za riziko pre rozpočet mesta sumu 14,6 milióna eur, s čím magistrát nesúhlasí. „Suma nebola zo strany riadiaceho orgánu vymáhaná, nakoľko ÚVO už vydal dve rozhodnutia, v ktorých konštatuje neporušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany mesta, a teda na vymáhanie uvedenej sumy neexistuje žiaden oprávnený dôvod," uviedol Bubla.
Za výrok skresľujúci realitu považuje mesto tiež riziko 100-percentnej korekcie, ktorú NKÚ identifikoval na projektoch trolejbusových tratí Autobusová stanica – Nové SND, Bulharská – Galvaniho a Hlavná stanica – Patrónka – Riviéra v prípade neukončenia projektov do konca júla 2024. „V prvom prípade bola schválená zmena projektu, ktorou dochádza k zníženiu merateľných ukazovateľov. V druhom prípade bolo schválené predĺženie hlavných aktivít partnera projektu do februára 2025," dodal hovorca.
„Pokiaľ ide o úverové zaťaženie mesta, toto je pod 50-percentami a mesto robí opatrenia a nastavuje rozpočet tak, aby uvedené zaťaženie naďalej klesalo. Nevidíme súvis na nemožnosť čerpať eurofondy a poklesom úverového zaťaženia mesta," uzavrel Bubla.
