Na výstavisko Incheba v piatok prepoludním vchádzali najmä skupiny detí. Prvé, čo na knižnom veľtrhu Bibliotéka uvideli, bol stánok vydavateľstva Torden. Ponúka výber konšpiračnej a prokremeľskej literatúry.
Torden má ako jediný z vydavateľov svoj veľkorysý stánok v prvej časti, zmestilo sa doň aj pódium. Ostatné vydavateľstvá či organizácie vystavujú až vo vedľajšej hale.
Z desiatok firiem prekvapivo veľká časť prezentuje tzv. alternatívnu históriu, scientologickú bibliu či náboženské témy. Jeden zo stánkov ponúka knihy z Ruska len v azbuke. Renomovaných vydavateľstiev prišlo len pár.
Vydavateľstvo Artforum sa na Bibliotéke nezúčastňuje už niekoľko rokov. Okrem prítomnosti Tordenu nebolo spokojné ani so službami Incheby. „Svoj postoj som vyjadril tým, že tam nechodím,“ hovorí zakladateľ Artfora Vladimír Michal.
Opačný názor má riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger, ktoré ako jediné malo väčší stánok ako Torden. Myslí si, že treba, aby sa na takýchto akciách zúčastňovali a neprenechávali celý priestor len konšpiračnej scéne.
„Veľtrh je len taký dobrý, akí dobrí sú vystavovatelia,“ hovorí.
Obaja sa zhodnú, že smutný pohľad na tohtoročnú Bibliotéku neodráža realitu na knižnom trhu.
Torden Inchebe neprekáža
Knihy vo veľkom stánku pomerne malého vydavateľstva Torden si prezerali najmä starnúci muži, pre deti, ktoré na veľtrh prišli zo školy, slúžil priestor so stoličkami pred pódiom ako oddychová zóna.
Popoludní v sobotu má napríklad bývalý šéf kontrarozviedky a novinár Peter Tóth predstaviť svoju pripravovanú knihu o Danielovi Lipšicovi, a po ňom má spisovateľ a biológ Gustáv Murín hovoriť o tom, ako CIA od roku 1989 ovládala slovenských politikov.
Pochybné vydavateľstvo založil Ján Semaňák, podnikateľ známy najmä vďaka značke likéru Tatranský čaj. Konateľom a riaditeľom firmy je od konca minulého roka Róbert Merva, bývalý šéfredaktor konšpiračného média Hlavný denník.
Medzi ich titulmi je napríklad kniha o smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe, ktorá spochybňuje závery oficiálnych vyšetrovaní, ale aj knihy oslavujúce ruského prezidenta a agresora Vladimira Putina, šíriace proruskú propagandu, a tiež spochybňujúce vedecké konsenzy.
„Incheba poskytuje priestor všetkým vystavovateľom,“ znie stručné stanovisko výstaviska, v ktorom pripomenulo, že špecifické podmienky majú iba ukrajinské vydavateľstvá, ktorým poskytujú priestor zdarma.
Torden sa prezentuje na Bibliotéke už niekoľko rokov. Incheba neodpovedala na otázku, či im naň chodia sťažnosti.
Denník SME sa pýtal aj na to, prečo dostal Torden priestor hneď pri vchode, kým ostatní vydavatelia v inej hale.
„Umiestnenie konkrétneho vydavateľa mimo hlavnej haly Bibliotéky vyplynulo z diskusií s ostatnými vydavateľmi,“ odpovedalo výstavisko.
Významných vydavateľov chodí čoraz menej
Artforum sa veľtrhu nezúčastňuje aj pre prítomnosť Tordenu. „Na prvom mieste bola Incheba ako organizátor. Robia to zle. Oni za to môžu, že je tam Torden,“ hovorí Michal.
Nezúčastňujú sa ani ďalšie menšie či väčšie vydavateľstvá, vrátane Ikaru, ktoré odrádza pokles návštevníkov. V minulých rokoch sa zamerali na interaktívny program pre deti, ktorý ich stál veľa času a energie.
„Po dvoch rokoch sme zhodnotili, že nám to neprináša želaný efekt, a v tejto, už aj tak vypätej, predvianočnej dobe to stojí veľa peňazí,“ hovorí za Ikar Lucia Čarná.
Šéf Slovartu a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Juraj Heger vníma účasť na Bibliotéke ako svoju povinnosť.
„Ja som knižný vydavateľ a na knižný veľtrh Bibliotéka chodia čitatelia. Aj keď to tento rok vyzerá smutne, je to najväčšia akcia, ktorá propaguje knihy,“ hovorí.
Ani on nie je šťastný z prítomnosti Tordenu, nevie si však predstaviť, ako by im mohli zakázať účasť. Bojkotovať preto Bibliotéku sa mu nezdá efektívne.
„Ak sem všetci vydavatelia prestaneme chodiť, tak všetky tie deti budú sedieť v stánkoch, ktoré tu zostanú, a stretávať sa s ideami, ktoré nechceme,“ hovorí. Koľko percent návštevníkov tvoria organizované skupiny zo škôl, Incheba SME nepovedala.
V minulosti viacerí vydavatelia podľa Michala z Artfora uvažovali o vlastnom veľtrhu, nakoniec z toho nič nebolo. Alternatívou je pre neho festival Brak, ktorý sa zvyčajne koná koncom jari.
„Veľtrhy majú aj profesijnú stránku, stretávajú sa tam ľudia z knižného trhu. Tým, že na Bibliotéke títo ľudia už nie sú, túto funkciu Bibliotéka nemá. Stretávame sa keď tak na Braku,“ hovorí.
Slovanstvo či scientológovia
Pódium Tordenu nie je v oficiálnom sprievodnom programe Bibliotéky. Sú v ňom však zaradené napríklad diskusie ruskej organizácie Institut perevoda, teda inštitútu pre literárny preklad.
Organizácia na veľtrh priniesla aj knihy z Ruska, ako ich označili v názve stánku. Oboznámiť sa s ruskou literatúrou sa však môžu len tí, ktorí už po rusky vedia, všetky prezentované knihy sú v azbuke. Pre Slovákov ponúkajú brožúrky k štúdiu v Rusku.
Špeciálnou témou, na ktorú sa aj vydavateľstvo Torden zameriava, je slovanstvo. Kniha o jeho pôvode od Anatolija Kľosova patrí medzi jeho najpredávanejšie. Zaoberá sa genetickým pôvodom Slovanov, ktorý je vraj árijský. Autor v rozpore s vedeckým konsenzom tiež tvrdí, že súčasný človek nepochádza z Afriky, ale zo Sibíri.
Pre deti napríklad Torden ponúka len Ruské ľudové rozprávky a sprievodcu staroslovienskym písmom s názvom Detská Bukvica. Obrázkové písmo Bukvica autori kníh, ktoré vydáva Torden, označujú za „cestu k poznaniu“. Slovanstvo je témou aj v ďalších stánkoch iných menších vydavateľstiev, ktoré sa tento rok na Bibliotéke objavili.
Jeden zo stánkov ponúkal len jednu knihu - Dianetiku od L. Rona Hubbarda, ktorá sľubuje riešenie všetkých psychických problémov. Hubbard je zakladateľom scientológie a kniha je označovaná za bibliu scientológov, ktorí sú považovaní za nebezpečnú sektu.
Knižný veľtrh je tentokrát spojený s veľtrhom minerálov, nábytku, kozmetiky a ezoteriky. Medzi serióznymi predajcami tak možno stretnúť jasnovidku, či nájsť kryštály, ktoré „čistia energiu vody“.
Z toho, čo na najväčšom knižnom veľtrhu vidno, je Heger sklamaný. Na to, že seriózne vydavateľstva veľtrh ignorujú, doplácajú podľa neho nakoniec zákazníci.
