ZDROJ: SME/DÁVID ZIMMERMANN
BRATISLAVA. Desiatky ton betónu a ocele boli poslednou prekážkou pre petržalskú električku. Po strede by už takmer štvorkilometrovej trati nemalo nič stáť v ceste.
Protitanková stena, ktorú postavili ešte nacisti, keď okupovali Bratislavu, si našla nové miesto o dvadsať metrov ďalej. Okrem nej práce brzdila aj zakopaná čierna skládka, ktorú muselo mesto na svoje náklady zlikvidovať, ale aj množstvo roztrúsenej munície.
Primátor Matúš Vallo stále trvá na poslednom avizovanom dátume sprevádzkovania trate, teda začiatkom budúceho roka. Vyhlásil to pred novinármi, ktorých mesto pozvalo pozrieť sa na premiestňovanie protitankovej steny.
Mestská pamätihodnosť sa dosiaľ nachádzala hneď vedľa zastávky Šintavská, teraz je posunutá do vykopanej jamy bližšie pri poliklinike.
V článku sa dočítate:
- prečo by už nemal hroziť scenár ako s tunelom Višňové,
- na čom sa práve pracuje a aké sú vyhliadky,
- ako je na tom plánovaná trať pred budovou SND.
Na prekládku sa prišlo pozrieť viacero divákov, žeriav sa páčil deťom aj dôchodcom, ktorí si ho nakrúcali v akcii.
Proces z okien sledovali aj zdravotníci z nemocnice a susedia z okolitých panelákov. Na konci všetci tlieskali. Niektorí hádali, koľko to muselo stáť a či sa vôbec mestu oplatilo zachraňovať „starý betón“.
Magistrát za presun zaplatil 130-tisíc eur, investíciu podľa Vallových slov neľutuje.
Mesto rastie a zabúda, že bolo kedysi bojiskom. Prečo je dôležité zachovávať vojnové pamiatky? Čítajte „Z celkového počtu 40 objektov, ktoré tu boli vybudované, sa ich zachovalo desať. Najbližšie sú potom až v Olomouci a potom sa už nevyskytujú nikde inde na svete,“ hovorí architekt a nadšenec vojnovej histórie Pavel Škorvánek. Pre stenu navrhol aj riešenia, ktoré by ju lepšie sprístupnili návštevníkom.
Scenár Višňové nenastal
Cez združený most na Rusovskej ceste budú prechádzať autá aj električky, vznikla tu aj nová križovatka. „Trasy začínajú byť prirodzené tak, ako to bolo naplánované pri výstavbe Petržalky,“ vysvetľuje Vallo.
Široký zelený pás vyhradený pre električku bol doposiaľ koridorom a od výstavby sídliska v sedemdesiatych rokoch sa čakalo, čo s ním bude.
„Tempo sa zrýchľuje každým dňom, budeme však potrebovať trpezlivosť Petržalčanov a Petržalčaniek, aby to dobre dopadlo,“ pokračuje primátor. V tom čase sa na stavenisku nachádzalo viac ako 300 robotníkov.
Výstavbu zdržalo viacero nepredvídaných udalostí, medzi nimi aj vojna na Ukrajine, pandémia, a následná inflácia a predražovanie stavebných materiálov. K tomu sa pridružili prekážky priamo na stavenisku – medzi nimi aj protitanková stena.
Projektu vlani hrozil scenár tunela Višňové, teda že by stavebník odišiel od načatej práce. Mesto na jar preto rokovalo so zástupcami španielskej spoločnosti, ako aj s čínskou stranou, ktorá kúpila väčšinu jej akcií. Scenár Višňové nakoniec nenastal a došlo k podpísaniu zmluvy so zvýšeným rozpočtom.
Trať sa pôvodne stavala za vyše 89 miliónov eur vrátane DPH, teraz sa suma vyšplhala na takmer 102 miliónov eur.
Račianska je hotová, Šancová stále bez priechodu. Ako sú na tom veľké dopravné projekty v Bratislave? Čítajte „To, že sa stavba deje a zhotoviteľ nám neodišiel, je veľké víťazstvo,“ hovorí Vallo.„Vidíme veľké úsilie zo strany zhotoviteľa a verím, že nenatrafíme na niečo nepredvídateľné,“ dodáva.
Ak sa mestu stavebníkovi nepodarí naplniť míľnik 15. decembra, keď by už po trati mali jazdiť električky, aby vykonali skúšky, bude musieť platiť pokutu.
Cestujúcich by električka mala začať voziť začiatkom roka 2025, úplné skončenie všetkých prác sa však odhaduje v prvých ôsmich mesiacoch roka. „Uvidíme, aká bude zima, jeseň máme zatiaľ dobrú,“ komentuje primátor.
Bude zelená a napojí sa na ňu aj Ružinov
Nová trať v najväčšom slovenskom sídlisku bude rovnako zelená ako v Karlovej Vsi. Medzi koľajnicami je skalkový sukulent rozchodník, ktorý zvláda väčšie výkyvy teplôt a má aj dobré vodozádržné vlastnosti. Okrem toho prispieva k tlmeniu hluku a neprehrieva sa tak ako betón. Bonusom je, že počas roka mení farbu.
Pribudne tu dokopy vyše 22-tisíc štvorcových metrov rastlín a zelené budú aj strechy všetkých siedmich zastávok. Rastliny si nevyžadujú údržbu.
Popri trati bude viesť aj nová šesť kilometrov dlhá segregovaná cyklotrasa, na ktorú časom nadviažu aj ďalšie, ktoré ju prepoja aj so vzdialenejšími kútmi Petržalky.
Dopravný uzol na Farského sa premení na združenú zastávku, tak ako na Riviére v Karlovej Vsi alebo v Dúbravke pri Harmincovej, kde je MHD zastávka od tej električkovej na pár krokov.
„Je to riešenie, ktoré evidentne funguje a opláca sa nám, pre ľudí je to aj omnoho bezpečnejšie a rýchlejšie,“ hovorí Vallo.
Na trať do Petržalky, kde žije najviac ľudí, nadviaže aj Ružinov, kde pracuje najviac ľudí. Mesto chce obe mestské časti prepojiť traťou pred budovou SND, ktorá by mala viesť cez rozostavenú zónu Mlynské nivy, kde rastie štvrť pre približne 25-tisíc ľudí.
Termín výstavby električkovej trate pred SND je známy, mesto možno príde o príspevok Čítajte Proti návrhu sa ohradila skupina aktivistov, ktorí sa obávajú, že riešenie naruší divadelné predstavenia. Mestu v minulosti navrhli náhradné riešenie.
„Máme za sebou všetky zvukové skúšky, pozreli sa na to aj stavební fyzici a rokujeme aj s SND o tom, akým spôsobom a v akých časoch môže prebehnúť výstavba tak, aby nenarušila priebeh divadelnej sezóny,“ hovorí Vallo.
