BRATISLAVA. Zvyšovanie hlasu, obhajovanie postupu polície a argumenty o ochrane detí pred drogami. Aj takto poslanci vládnej koalície pomáhali policajnému prezidentovi Ľubomírovi Solákovi pri vysvetľovaní nedávnych razií v bratislavských podnikoch.
Solák spolu s riaditeľom finančnej správy Jozefom Kissom naďalej trvajú na tom, že ich podriadení pri raziách len kontrolujú bločky.
Na brannobezpečnostný výbor parlamentu si Soláka s Kissom zavolala opozícia, ktorá žiadala vysvetliť postup polície aj finančnej správy a tiež použitie fyzickej sily pri raziách. Odpovede ich nepresvedčili.
Augustový záťah v Kácečku a septembrový zásah v tanečnom klube na Štúrovej tak opoziční poslanci považujú naďalej za neprimeraný. Na možné porušovanie ľudských práv už upozornila aj mimovládka Amnesty International Slovensko.
V článku sa dočítate:
- čo odkazuje policajný šéf ľuďom, ktorí zažili razie,
- či si môžu konkurenční podnikatelia vybavovať účty cez podnety,
- či polícia naozaj zámerne vyhľadáva len „liberálne podniky“,
- prečo je stále témou primeranosť zásahu.
Tri údery do tváre, zapálená platnička a druhá posunutá o 12 milimetrov. S takýmto zranením odchádzal začiatkom augusta z kultúrneho centra Kácečko oznamovateľ, ktorý zásah polície nahlásil policajnej inšpekcii. Úrad prípad prešetruje.
Policajný šéf Ľubomír Solák si však stojí za tým, že polícia postupovala štandardne, lebo oficiálne nedošlo k žiadnemu použitiu donucovacích prostriedkov. „Občania sú povinní zniesť určité obmedzenia,“ povedal pred novinármi.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nad podaním podnetu na preverenie postupu polície zatiaľ nerozmýšľa, povedala to štátna tajomníčka na ministerstve Lucia Kurilovská, ktorá ho na výbore zastupovala.
Policajná inšpekcia preveruje aj záznam z telových kamier mestskej polície, ktorá v Kácečku kontrolovala, či sa alkohol nenalieva aj mladistvým. Štátna polícia telové kamery stále nemá, dostať by ich mala v priebehu budúceho roka.
Aj siedma razia v Bratislave vyzerala rozpačito. Spišiak vraví, že kukláčov už netreba Čítajte Podnet na klub môže podať každý
Policajti prišli hľadať drogy do klubov len na základe podnetov. Tak znelo odôvodnenie funkcionárov, prečo pri kontrole bločkov zasahovala aj polícia v kuklách. Minister Šutaj Eštok pritom pred mesiacom akcie rámcoval ako boj proti drogám, ktorý má zaistiť bezpečnosť detí v kluboch.
Zo siedmich razií, ktoré vykonali v Bratislave od začiatku roka, sa drogy našli len v dvoch podnikoch. Zatiaľ nepadlo žiadne obvinenie, pri deviatich osobách je začaté trestné stíhanie za prechovávanie drog. Polícia ešte čaká na dokončenie expertíz, ktoré určia, koľko dávok sa v nájdených plastových vreckách nachádzalo.
Podnet na klub môže podať ktokoľvek, stačí, aby uviedol svoje celé meno a adresu. Denník SME sa preto policajného šéfa po výbore pýtal, ako polícia vylúčila podnety, ktorých cieľom je ublížiť konkurencii.
„Vždy tomu predchádza analýza z ďalších zdrojov, aby sa vytvoril komplexnejší obraz o podnete,“ vysvetľuje Solák.
Pri poslednej súčinnostnej akcii v tanečnom klube na Štúrovej a v Kácečku pravdepodobne však polícia nepracovala s operatívnymi informáciami z terénu. Myslia si to bývalí policajní šéfovia Jaroslav Spišiak, teraz v strane PS, aj Štefan Hamran, ktorý v eurovoľbách kandidoval za Demokratov. Kukláči podľa opisov zmätene pobehovali po priestoroch, aby našli drogy, niektorých prehľadali viackrát a razie sa tak zbytočne pretiahli na niekoľko hodín.
Vytypovaných ľudí by mala mať polícia už pred tým, ako nabehne dnu komando a dajú príkaz na vypnutie hudby, myslí si Spišiak. V minulosti podobné akcie aj sám organizoval a riadil. Medializované zásahy podľa neho zbytočne traumatizovali návštevníkov, ktorí sa prišli len zabaviť.
Či polícia v prípade oznamovateľa zbitého obuškami neprekročila svoje kompetencie, sa denník SME pýtal aj riaditeľa finančnej správy Jozefa Kissa. Nechcel sa k tomu vyjadriť, povedal len, že zo strany finančnej správy k použitiu sily nedošlo. Zhoduje sa to aj s vyjadreniami majiteľov niektorých dotknutých podnikov, ktorým sa nepozdával len postup polície.
„Aj touto cestou vyzývam, že ak niekto cíti krivdu, nech neváha a podá podnet,” hovorí Kiss. Podnety zbiera aj verejný ochranca ľudských práv.
Stáť dve hodiny s rukami za hlavou nie je zábava. Mladí Slováci reagujú na policajné razie Čítajte O honbe na liberálne podniky sa hovoriť nedá
Medializované názory, že polícia zasahuje najmä v „liberálnych podnikoch“, sa potvrdiť nedá. Verejnosť aj médiá si razie začali všímať až po záťahu v Kácečku, pred tým prebehli v piatich ďalších podnikoch, napríklad Kopýtko bare, Alchymistovi, Barone či Štartéri.
Obavy z účelových zásahov podporil aj status regionálnej bunky strany Smer v Pezinku, ktorá na facebooku komentovala záťah v tanečnom klube na Štúrovej, ktorý nazvala „semenišťom drog a progresívnej propagandy“.
V roku 2023 vykonala finančná správa 350 súčinnostných kontrol s policajným zborom, z toho 96 v Bratislave. Neeviduje k nim žiadne sťažnosti ani trestné oznámenia na postup zasahujúcich príslušníkov.
Podobných akcií ako tej v Kácečku, pri ktorej zasahovali polícia, finančná správa a inšpektorát práce, boli v Bratislave tri a mimo nej 19.
Majiteľ Kácečka: Policajná razia mi na dlhý čas pokazila leto a osobný život Čítajte Finančná správa sa zameriava na podniky a reštaurácie, lebo práve v tomto odvetví eviduje najväčší únik na daniach. Štát podľa Kissa prichádza ročne o 70-miliónov eur.
Podnik za nevydanie bločku dostane pokutu 500 eur, suma sa má však do budúcnosti zvýšiť. Keď sa trestný čin zopakuje, finančná správa môže podnik na tri dni zatvoriť a pri opakovanom porušení odobrať podnikateľovi licenciu.
Záťahy obhajovali aj poslanci vládnej koalície na výbore. Obzvlášť Marián Saloň zo Smeru, ktorý zvýšeným hlasom deklaroval nepriateľstvo voči akémukoľvek množstvu drogy, či už sa našlo kilo, alebo jeden gram.
Emotívne prejavy poslancov považuje právnik a expert na drogovú politiku Jakub Popík za sekundárnu viktimizáciu, čo je situácia, keď sa obeť stáva znova obeťou necitlivého prístupu alebo konania. Odborník upozornil, že legitimizovanie policajnej sily pri akomkoľvek množstve drog je nebezpečné a je nutné otvoriť debatu o tom, aby štát rozlišoval užívateľa od distribútora. V opačnom prípade ich bude aj naďalej postihovať neprimerane tvrdo.
