Výškové domy na Ulici Mendoza 2904, Buenos Aires.
Pátranie po našich exilových architektoch a ich dielach nie je ľahké, preto aj práca profesora Štefana Šlachtu musela byť v tomto smere mravčia. Internet síce môže poskytnúť zopár informácií, ale najprv musíte prísť na to, ako sa slovenské meno architekta zmenilo v cudzojazyčnom prepise.
To neznamená, že sa pokúsite nájsť "najjednoduchšiu", anglickú formu, lebo to rozhodne neplatí v každom prípade. Tak ani meno Stanislav Jančárik nenájdete prepísané ako Ladislaus či László, ale ako Estanislao Jancarik - žil a tvoril totiž v Argentíne.
"Zbieranie informácií a materiálov o slovenských architektoch v zahraničí mi prináša veľmi často zaujímavé prekvapenia a príbehy. Taký bol aj mail, ktorý mi prišiel od nášho honorárneho konzula v Buenos Aires, doktora Eduarda Kabáta. V ňom ma informoval o Stanislavovi Jančárovi, dal mi kontakt na jeho syna v Kanade, a tak mám dnes na stole ďalší z príbehov slovenskej exilovej architektúry," spomína profesor Šlachta v Reflexiách Fóra architektúry.
Čo projektoval
Keď Stanislav Jančár emigroval, mal už doma za sebou úspešnú prax. Skúsenosti mu pomohli presadiť sa vonku.
V Buenos Aires projektoval bytové a rodinné domy, školy, sakrálne aj inžinierske stavby: stredné školy v Espiritu Santo, Santisima Trinidad a J. M. Estrada, technické školy v Betánii a Colonia 3 - výškové obytné domy na uliciach: Mendoza 2904, Conesa 1860, Directoria 625, Arcos 1600, F. D. Rosvelta 5300 a R. Saenza Peňu.
Projektoval tiež domy v Ballesteri, Adeline, Boulogne a Morone, vodojem v Rafael Calzada, priemyselné stavby ako Electronica Estimarg. Zvláštnu skupinu tvoria sakrálne stavby v Santisima Trinidad, Espiritu Santo a v ďalších šiestich mestách.
Predčasne ukončené dielo
Po štrnástich rokoch v Buenos Aires, v roku 1963 založil Jančárik firmu Estanislao Jancarik e Hijo SRL, v ktorej bol spoločníkom jeho syn Stanislav, stavebný inžinier.
Architektonické dielo Stanislava Jančárika sa však uzatvorilo predčasne, keď nečakane a náhle v roku 1969 zomrel. Jeho syn v otcovom diele a firme pokračoval až do roku 1985, keď s rodinou odišiel do Kanady.
Kniha profesora Šlachtu Návrat odídených obsahuje fotografie realizovaných projektov, ktoré mu Jančárikov syn Stanislav poslal.
"Je to typická architektúra, kde rozhodujúcu úlohu hrá slnko a tieň, kde je dôležitá štruktúra materiálov a kde je bohatá zeleň neoddeliteľnou súčasťou architektúry," charakterizuje Šlachta.
"Z korešpondencie s Jančárom mladším a honorárnym konzulom som sa tiež dozvedel, že Stanislav Jančár tiež veľkoryso podporoval všetky slovenské kultúrne podujatia v Argentíne a významne sa zaslúžil o vysokú úroveň prezentácie slovenského umenia v Buenos Aires."
Stavby slovenských architektov tvoriacich v exile sa týčia po celom svete od Nového Zélandu cez Izrael až po Buenos Aires. Domov ich prinavrátila výstava i publikácia Návrat odídených profesora Štefana Šlachtu, ktorý zahraničných Slovákov a ich diela hľadal tri roky. Výstava v galérii Medium predstavuje 57 osobností z tých dvesto, ktoré našiel, knižná publikácia 88. Výstava potrvá do konca augusta, priebežne z nej predstavíme niektorých zaujímavých architektov. Stanislav Jančárik (1905 Slušovice - 1969 Buenos Aires), pochádzal z Turčianskeho Sv. Martina, vyštudoval stavebnú priemyselnú školu a potom pokračoval v štúdiu architektúry na ČVUT v Prahe. Toto štúdium bol nútený prerušiť a po vojne emigroval do Rakúska, neskôr do Argentíny.
Vodojem kláštorného komplexu na Ulici R. Argentina 1320 v Rafael Calzada.
