SNG otvára novú výstavu venovanú "svojmu" architektovi Vladimírovi Dedečkovi. Zdroj: TASR
Výstava Architekt Dedeček v Slovenskej národnej galérii bola pre kurátorku Alexandru Kusú najťažšou v jej živote. Pripravovať ju začínala spolu s externou kurátorkou Monikou Mitášovou ešte ako riaditeľka Národnej galérie, v čase keď hotovú výstavu otvorili, šéfuje galérii už druhý dočasný riaditeľ poverený ministerkou kultúry.
„Spojenie témy a aktuálnej situácie sa mi zdalo až osudové, ako aj osudy jednotlivých protagonistov až podozrivo známe,“ hovorí pred otvorením výstavy Kusá.
Slovenská národná galéria výstavu venovanú „svojmu“ architektovi Vladimírovi Dedečkovi pripravovala už od obdobia rekonštrukcie. Umiestnená je v jeho premostení budovy Vodných kasární a samotná budova je jedným z exponátov.
Prvá prierezová časť výstavy Vladimír Dedeček – minulosť a prítomnosť kurátorky Mitášovej predstavuje biografické dáta, vybrané projekty a modely stavieb. Mottom sú Dedečkove slová: „Som tesár v čase betónu.“
Druhá časť s názvom Vladimír Dedeček a SNG: Príbeh z budúcnosti v koncepcii Kusej je venovaná areálu SNG, spája výstavu architektúry s inštitucionálnou „archeológiou“. Návštevníkom pripomína, že prístavba premostenia bola, nielen vo svojej dobe, vnímaná kontroverzne.
Výstavu otvorili kurátorky v piatok 4. októbra za silnej účasti verejnosti.
„Môže sa stať, že táto výstava v mnohých z vás vzbudí dojem, že sa takmer nič nedeje, že galéria pokračuje tak, ako sme na to boli zvyknutí za posledné roky. Nie je to pravda,“ povedal pri otvorení výstavy jeden z kurátorov galérie Dušan Buran.
„Galéria sa pomaly mení zvnútra, niektoré naše kolegyne už od nás odišli, niektoré a niektorí možno odídu v najbližších mesiacoch,“ povedal Buran.
Nie až taký socialistický realizmus
Dedeček dal SNG nielen budovu, ale aj svoju pracovnú pozostalosť, ktorú má galéria v zbierkach.
Jeden z našich najvýznamnejších architektov druhej polovice 20. storočia bol dlho považovaný za predstaviteľa minulého režimu, architekta socialistickej architektúry.
Kurátorka Monika Mitášová vysvetľuje, že to nie je celkom tak: „Keď sa mu začalo venovať množstvo ľudí z rôznych uhlov pohľadu, tak sa ukázalo, že ten, kto bol považovaný za predstaviteľa, bol aj kritik aj enfant terrible,“ hovorí.
Dedeček svojimi koncepciami režimovú architektúru presahoval a prinášal do nej nové koncepty.
Jeho život a dielo približuje časť dvojvýstavy na hornom podlaží.
Dedeček je okrem premostenia budovy galérie aj autorom budov Slovenského národného archívu, Najvyššieho súdu v Bratislave, Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre či bývalej Krajskej politickej školy v Modre.
Výstava obsahuje aj viaceré fyzické modely jeho stavieb od architektov Benjamína Brádňanského, Víta Haladu.
Vystavené sú dva druhy modelov: veľké drevené fragmenty zvolených budov (v mierke 1:10) a malé plastové skladačky celých stavieb. Malé modely-skladačky si návštevníci môžu skúsiť poskladať.
Dobový materiál je zachytený vo videách, ktoré pripravila Jana Hrušovská Durajová. Zobrazujú Dedečkove stavby v súčasnosti aj v dostupnom archívnom televíznom zázname z čias, keď boli stavané či slávnostne sprístupňované verejnosti.
Premostenie Prešporka a Bratislavy
Druhá časť výstavy sa venuje jedinej stavbe - budove SNG. Kurátorka Alexandra Kusá sa pokúsila uviesť ju do kontextu, vysvetliť, ako vznikala a ako funguje.
V úvode výstavy vidieť zábery na ľudí sediacich v elegantnej historickej kaviarni, ktorej terasa tvorí areál dnešnej galérie.
„Dedečkova galéria je fyzickým, ale aj mentálnym premostením medzi starým Prešporkom a novou metropolou,“ hovorila Kusá v svojom príhovore pri otvorení výstavy.
Prístavba, ktorú podnietil vtedajší riaditeľ SNG Karol Vaculík, bola vo svojom čase nepochopená, čo sa dnes čiastočne zmenilo.
"Oni to totiž kreslili koncom 60. rokov, ale dokončili to až do plne rozvinutej normalizácie, čo naozaj nemohlo fungovať. Ale vznikol základ, fundament, a na ten sa my snažíme svojou prácou v galérii nadviazať,“ hovorí Kusá.
Výstava sa venuje aj rekonštrukcii galérie, obsahuje mnohé dokumenty vrátane Dedečkových listov bývalej riaditeľke Kataríne Bajcurovej, za ktorej sa opravy začali. Kusá sa stala riaditeľkou v roku 2010 a rekonštrukciu dokončila v roku 2022.
Päť rokov predtým, ako Kusá prevzala vedenie galérie, v súťaži na rekonštrukciu zvíťazil návrh jej otca Martina Kusého a Pavla Paňáka. Nelogické obvinenie z konfliktu záujmov bolo jedným z dôvodov, prečo riaditeľku v lete odvolala ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová.
Práca v nezmyselnom režime
Prácu na výstave nazvala Kusá terapeutickou a osobnou. "Inú výstavu by som v tomto stave zložila,“ hovorí. V príhovore sa Kusá poďakovala za solidaritu, ktorú zažíva.
Pre kurátorky bola výstava v premostení profesionálnou výzvou. "Snažili sme sa rozvrhnúť výstavu tak, aby sa tie dve poschodia navzájom inšpirovali a navzájom sa potrebovali,“ hovorí Mitašová.
Po odvolaní Kusej sa kurátorky rozhodli výstavu dokončiť a pripraviť najlepšie, ako sa dá. „Takáto situácia môže neuveriteľným spôsobom stmeliť ľudí, ktorí v inštitúcii pracujú,“ hovorí Mitášová.
Architekt výstavy Benjamín Brádňanský priznal, že mal pochybnosti, či neodísť. "Ale bolo to takmer nemožné práve kvôli tomuto tímu ľudí, ktorí do toho dávajú všetko a nerobia to pre tieto nezmyselné štruktúry, ktoré momentálne nad nami sedia, ale robia to pre SNG,“ povedal.
„Chvíľami to vyzeralo ako práca samotného Dedečka, ktorý tiež pracoval v nezmyselnom režime, a tiež robil to najlepšie, čo vedel,“ hovorí Brádňanský.
