BRATISLAVA. Jedna platnička zapálená, druhá vysunutá o 12 milimetrov, pravidelné návštevy u lekára a infúzie. Stav muža, ktorý podal trestné oznámenie na kukláča za to, že ho počas augustovej razie v Kácečku trikrát udrel päsťou do tváre a dobil obuškom, sa zhoršil.
Denník SME sa s ním spojil začiatkom septembra, teraz o jeho stave informoval jeho blízky. Obaja si prajú zostať v anonymite, keďže vyšetrovanie stále prebieha a majú strach z pomsty úradov.
Prípadom sa zaoberá policajná inšpekcia.
V článku sa dočítate:
- Aké práva si zabúdajú ľudia uplatňovať pri raziách.
- Na koho sa môžu obrátiť, ak sú porušované.
- Či sú drogy zaistené pri bezpečnostnej akcii legálnym dôkazom.
Vyžiadala si aj záznam z telových kamier, informoval SME začiatkom týždňa hovorca bratislavskej mestskej polície. Mestskí policajti v bare preverovali, či sa nenalieval alkohol mladistvým. Pri nedávnej razii v tanečnom klube na Štúrovej boli len vonku a strážili vchod.
Keď inšpekcia ukončí vyšetrovanie, policajtov, ktorí prekročili právomoci, môže potrestať len ich nadriadený. Výsledky vyšetrovania zostanú neverejné, ide o predprípravné konanie. K podrobnejším informáciám by sa mohla verejnosť dostať, ak by sa vec dostala na súd.
Prípadom sa chce zaoberať tiež zaoberá aj ombudsman Róbert Dobrovodský, jeho úrad však zatiaľ nedostal žiaden podnet na razie. Svedkov vyzýva, aby ho v tejto veci kontaktovali.
Po razii v klube na Štúrovej inšpekcia nedostala žiadne podnety. Zamestnanci klubu informovali, že zasahujúci kukláč si na záver akcie pýtal číslo od brigádničky za barom.
Raziu v Kácečku nahrala mestská polícia telovými kamerami. Štátna sa vyhovára na šero v klube Čítajte Nakrútiť si raziu je verejným záujmom
Sú agresívni a vulgárni. Kukláči si podľa bývalého šéfa polície Jaroslava Spišiaka, teraz v strane PS, len robia svoju prácu, sú cvičení na zásah proti nebezpečným a častokrát aj ozbrojeným zločincom a skupinám a ich nasadenie na mladých ľudí v podnikoch je preto podľa neho neprimerané.
Mám právo:
- nakrúcať si zásah polície,
- nevypovedať,
- požiadať o právneho zástupcu.
Ľudia majú aj v takýchto vypätých situáciách viacero práv, len si ich zabúdajú alebo majú strach uplatňovať.
Zásah si môžu napríklad nakrúcať.
„Viacerým sa to môže zdať ako nemožné, vzhľadom na príkazy na zachovanie pokoja, avšak nakrúcaním neporušíte pokyny policajta, nahrávať sa dá aj s rukami za hlavou alebo na stene,“ hovorí právnik a expert na drogovú politiku Jakub Popík.
Rovnako majú právo nevypovedať.
„To znamená, že proti sebe nemôžem produkovať dôkazy, ktoré ma usvedčujú,“ vysvetľuje advokát Igor Ribár z advokátskej kancelárie Ribár & Partners. Ako príklad uviedol, že polícia by nemala ľudí vyzývať, aby im vydali drogy. Advokát sa zviditeľnil medializovanými prípadmi tzv. konopných väzňov, najmä Roba Džunka.
Mediálne známy mladík dostal za drogy pôvodne 15 rokov. Doma môže byť po štyroch Čítajte Posledné je právo na advokáta.
V prípade porušenia práv sa dá obrátiť na policajnú inšpekciu alebo podať žalobu na súd a domáhať sa náhrady škody – ak došlo k ublíženiu na zdraví alebo majetku. Možnosťou je aj poslať podnet ombudsmanovi.
Na koho sa obrátiť:
- Úrad inšpekčnej služby,
- verejný ochranca ľudských práv,
- domáhať sa náhrady škody na súde.
„V týchto podmienkach nastavenia verejnej kontroly je asi žaloba na súd najefektívnejšia,“ komentuje Popík.
Svedectvá z razií zbiera aj strana PS, ktorá chce tému otvoriť v branno-bezpečnostnom aj ľudskoprávnom výbore parlamentu. Opoziční poslanci na nich však môžu len klásť otázky kompetentným, prípadne prijať nezáväzné uznesenie.
Vo výboroch má väčšinu vládna koalícia. Člen branno-bezpečnostného výboru Samuel Migaľ z Hlasu povedal, že so zásahmi súhlasí, namietal by však, ak by sa preukázalo, že došlo k šikanovaniu ľudí, ktorí neužívajú drogy.
Platforma Otvorená kultúra zbiera svedectvá tiež, ak ich však neposunie do súdneho konania, sú zbytočné, myslí si Popík. „Je to však zároveň aj zvyšovanie povedomia o postupoch polície.“
Prehľadávať ich nemohli
Na osobnú prehliadku musí mať policajt dôvodné podozrenie. Podmienky nastavila Generálna prokuratúra v rozhodnutí z roku 2011, dôvodné podozrenie podľa nej nemôže byť len všeobecné a nekonkrétne, ale jasne definované a vyplývajúce z objektívnych skutočností.
Znamená to, že operatívec musí napríklad vidieť, že človek pred ním priamo užíva drogu alebo ju predáva. Razia nie je dôvodným podozrením na osobnú prehliadku.
„Razie sa, bohužiaľ, rámcovo nazývajú ako preventívne akcie a tých názvov pribúda. Je to finančná kontrola, preventívna akcia zameraná na drogy aj preverovanie nahlásenej kriminálnej činnosti. Už začína byť mätúce, aký bol prvotný účel akcie,“ hovorí Popík.
Ak má polícia informácie, že sú niekde drogy, musí požiadať o prehliadku priestorov, ktoré sa robia s majiteľom. Ak majú dôvodné podozrenie, súčasťou môže byť aj príkaz na osobnú prehliadku.
Razie v Kácečku a v klube na Štúrovej boli preventívnymi akciami, polícia s majiteľom neprehľadávala priestory, v prípade Kácečka majiteľa zavreli do jeho kancelárie.
„Takéto veci sa robili v 90. rokoch, je to taktika strachu,“ komentuje Ribár.
Majiteľ Kácečka: Policajná razia mi na dlhý čas pokazila leto a osobný život Čítajte „Ak hľadali na preventívnej prehliadke drogy, obchádzali zákon. Ak na nej drogy našli, museli zastrieť legalitu nájdenia drogy – väčšinou to robia tak, že do zápisnice napíšu, že drogu im osoba vydala dobrovoľne. Keď ste však spútaný na zemi a kričia na vás, v žiadnom prípade to nie je dobrovoľnosť,“ hovorí advokát.
Polícia musí dôkaz získať podľa Trestného poriadku. Fyzické násilie a ani psychický nátlak pri bezpečnostnej prehliadke nie sú prípustné. Ani prehliadka baru nie je podľa Ribára dôvodom na navádzanie človeka, aby dobrovoľne odovzdal drogu.
Na raziách v Kácečku a v klube na Štúrovej polícia zaistila do desať ľudí, začala ich aj trestne stíhať. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu hovorí, že v záťahoch budú pokračovať. Či podobné akcie polícia vykonáva aj inde ako v Bratislave, ministerstvo nepovedalo.
