Zaparkovať pod mostom Lanfranconi je pre prichádzajúcich do Bratislavy výhodné: za parkovanie sa neplatí, na električku je to len kúsok a v centre je za päť minút. Parkoviská bývajú preplnené.
Oficiálne má záchytné parkovisko Lanfranconi-sever 37 miest po pravej strane v smere z centra do Karlovej Vsi. Druhé parkovisko na južnej strane cesty vlastní a spravuje Národná diaľničná spoločnosť.
Autá v pracovný deň stoja aj medzi radmi miest či na príjazdovej ceste, kde nezostáva priestor na obojsmernú premávku.
Na opačnom konci Bratislavy býva väčšie parkovisko Komisárky v rovnakom čase prázdne. Z Rače je to do centra električkou pomerne ďaleko a prichádzajúci do Bratislavy na P+R parkovisko z Púchovskej ani nevedia odbočiť.
Mesto presné dáta o obsadenosti záchytných parkovísk nemá. Na základe prieskumov však pripravuje ďalšie, napríklad pri obratisku petržalskej električky. Najväčším projektom je výstavba parkovacieho domu pri zoo, ktorý by mal 400 miest. Skôr ako o tri roky to však nebude.
Ako sú obsadené, nevedia
P+R parkoviská (Park and Ride) majú dochádzajúcim ponúknuť miesto, kde môžu zaparkovať a jednoducho prestúpiť na mestskú hromadnú dopravu. Cieľom je, aby do centra mierilo menej áut.
Aby systém fungoval, musí byť splnených viacero požiadaviek. Napríklad ani hromadná doprava nesmie stáť v zápchach. „To znamená, že musí ísť o koľajovú dopravu, alebo autobusovú/trolejbusovú s bus pruhmi,“ hovorí Martin Fundárek z občianskeho združenia Lepšia doprava.
Dôležité je aj to, aby mala hromadná doprava krátky interval medzi spojmi a bola spoľahlivá. Parkoviská musia zároveň byť na miestach, kde ešte nevznikajú zápchy, v blízkosti vstupov do mesta.
Motiváciou vodičov môže byť, že ich parkovanie vyjde lacnejšie ako v cieli cesty, prípadne to, že v centre ani nedokážu zaparkovať. Rozhoduje aj to, či vodič prestupom ušetrí čas.
„Ak sa pozrieme na parkoviská P+R, ktoré uvádza paas.sk, štyri z deviatich majú smiešnu kapacitu,“ hovorí Fundárek.
O tom, ako sú obsadené, mesto údaje nemá. „Na systéme zberu presných dát pre tvorbu podrobnej štatistiky pracujeme,“ tvrdí hovorca magistrátu Peter Bubla. Mesto očakáva, že prvé dáta bude mať na prelome rokov.
V Rači je nedostupný vjazd na parkovisko
Na Púchovskej v Rači autá cez plnú čiaru nevedia odbočiť doľava a otáčať sa musia ďalej pri Lidli alebo ísť cez bočné ulice.
Mesto nad dodatočnou úpravou vjazdu na záchytné parkovisko neuvažuje. „Dopravné obmedzenia a požiadavky krajského dopravného inšpektorátu neumožňovali vytvoriť iný prístup,“ tvrdí Bubla.
Iné požiadavky by pritom parkovisko spĺňalo. „Plusom je, že vodiči si ušetria státie v zápche pred stanicou Vinohrady, ktorá je pravdepodobne najväčšou v Bratislave,“ hovorí Fundárek.
Záchytné parkoviská v Bratislave (zdroj: PAAS)Parkoviskom pre ľudí dochádzajúcich z východu je P+R Shopping palace & Tesco. Mesto tam zelenými bodkami na parkovisko obchodného centra vyznačilo štyri rady po 16 miest. Nedá sa tak povedať, koľko z parkujúcich prestúpilo na električku.
Fundárek odhaduje, že je využívané viac, než je deklarovaná kapacita.
„Trochu problémová je tam MHD, pretože parkovisko je síce pri električkovej trati, ale na opačnej strane cesty s mimoúrovňovým nadchodom a dlhými rampami a interval električky číslo 4 v tejto vetve nie je až tak atraktívny,“ hovorí.
Na bicykle sa šoféri nehrnú
Medzi najviac využívané patrí parkovisko pri cintoríne Vrakuňa, ktoré je zatiaľ najväčšie. Furdánek ho aj hodnotí ako najlepšie. „Má dostatočnú kapacitu, je v blízkosti diaľnice a má dobré spojenie trolejbusmi do centra, pričom na Gagarinovej a Prievozskej ulici sú bus pruhy.“
Z 283 miest bola v utorok okolo obeda väčšina využitá, čiastkový zber dát z mesta hovorí o 75 percentách. Prestup na hromadnú dopravu je odtiaľ len pár metrov a do centra sa dá dostať za 15 minút.
Na neďalekom parkovisku pod Prístavným mostom je z približne stovky miest využívaná pätina. Mesto ho otvorilo len tento rok a určené má byť primárne na prestupy na bicykel či kolobežku.
Verejnou dopravou sa odtiaľ do centra rýchlo dostať nedá, k najbližšej zastávke je 300 metrov a jediná linka, ktorá tam premáva, je autobus 87 medzi Ovsišťom a Slovnaftom s intervalom 15 minút. K autobusovej stanici Nivy človek rýchlejšie prejde pešo. Nazývať parkovisko záchytným je podľa Furdánka výsmech.
Popri Prístavnej sa síce človek po cyklotrase dostane k Eurovei, ďalej sú však cyklotrasy v meste len útržkovité.
Od zoo do Starého mesta
Zo severozápadnej strany mesta nie je veľa možností, kde zaparkovať.
Parkovisko v Lamači má len 33 miest a od centra je ďaleko, mestské parkovisko pri Lafranconi je tiež veľmi malé a viac vodičov využíva priestor NBS bližšie k nábrežiu. Ani tam kapacity nestačia. „Mestská polícia rieši prípadné dopravné priestupky,“ upozorňuje Bubla.
Parkovací dom pri zoo má stáť na mieste súčasného parkoviska a kapacitu má rozšíriť z 90 miest na 400.
„Zabezpečí zníženie individuálnej dopravy v smere od D2/D4 do centra mesta a tiež dostatočný počet parkovacích miest pre návštevníkov nielen zoo a blízkej botanickej záhrady, ale aj pre návštevníkov Starého mesta,“ tvrdí Bubla.
Náklady odhadujú na 7,7 milióna eur a dokončenie na roky 2027 až 2028. Konkrétny termín bude mesto podľa Bublu vedieť, až keď dostane stavebné povolenie a budú „alokované“ peniaze.
Petržalku zmení električka
Najväčšie petržalské P+R parkovisko je Macharova. „Má síce veľmi dobrý interval autobusových liniek a na väčšine trasy do centra je bus pruh, ale je príliš blízko centra, takže rozhodne nemožno hovoriť o ušetrení času,“ hovorí Fundárek.
Magistrát má čiastkové údaje, že je obsadené takmer na sto percent. Prínos má pre vodičov z Rakúska. „Pre smer z juhu stratí význam po dokončení električky do Janíkovho dvora,“ hovorí Fundárek.
Ďalšie petržalské záchytné parkoviská, Jasovská a Tesco Petržalka, majú menšiu kapacitu. Prichádzajúcim z juhu výraznejšiu pomôžu pripravované parkoviská Janíkov dvor a Jantárová cesta.
„Investície do projektovej činnosti P+R parkovacích stavieb (Zlaté piesky, zoo, Janíkov dvor a Jantárova cesta) za rok 2024 sú približne 220-tisíc eur,“ hovorí Bubla.
Z väčšej diaľky sú problém spoje
Pre dochádzajúcich môže byť niekedy najjednoduchšie zaparkovať pri železničnej stanici v ich bydlisku, aby do mesta vôbec nemuseli vojsť autom. „Tu samosprávny kraj už odviedol celkom dobrú prácu,“ hovorí Fundárek.
Dobre pokrytý je smer z Pezinka, kde sú dve parkoviská priamo v Pezinku, ďalšie v Svätom Juri a Šenkviciach. P+R parkoviská sú aj popri trati smerom na Senec a pri trati smerom na Dunajskú Stredu.
„Je však potrebné, aby bola železničná doprava spoľahlivá; ak napríklad jeden osobný vlak od Galanty každé ráno mešká 20 a viac minút, ľudí to od použitia P+R odrádza,“ hovorí Fundárek.
Záchxytné parkoviská v okolí (zdroj: PAAS)Mesto by podľa neho malo myslieť aj na parkoviská pri diaľniciach, aby obslúžilo tých, ktorí dochádzajú z väčších vzdialeností s problematickejším železničným spojením ako Sereď či Nitra.
V budúcnosti bude dôležité vybudovať P+R pri plánovanej konečnej trate do Ružinova. „Tam treba pokryť smer Malinovo, ktorý nie je obslúžený železnicou,“ hovorí Fundárek.
Na dobrý prístup k MHD bude treba dbať aj pri predĺžení električky k Borom. Keďže električka do centra ide dlho, „môže poslúžiť aspoň tým, ktorí cestujú do Dúbravky a Karlovej Vsi“.
