BRATISLAVA. Polícia mohla mať kamerové záznamy z razií v bratislavských podnikoch. Mestskí policajti na ne nahrali aj augustový záťah v Kácečku a záznam si od nich vypýtal aj Úrad inšpekčnej služby. Potvrdil to hovorca mestskej polície Peter Borko.
Mestská polícia na akcii finančnej správy kontrolovala, či barmani nenaliali alkohol mladistvým.
Aj siedma razia v Bratislave vyzerala rozpačito. Spišiak vraví, že kukláčov už netreba Čítajte Vďaka záznamom by polícia rozptýlila pochybnosti o priebehu záťahov, možno aj to, ako si kukláč pýtal číslo od brigádničky za barom v tanečnom klube Wax2.
Prítomným kukláči podľa niektorých z nich zakazovali natáčať si videá, pričom v Kácečku tak robiť mohli. Ak by to bola pravda, mohlo dôjsť k porušeniu ústavných práv, myslí si ústavný právnik Marek Káčer.
Aj z prípadov z minulosti je zrejmé, že kamery by pomohli pri objasňovaní primeranosti zásahu. Mestská polícia tiež tvrdí, že po upozornení, že zásah nahráva, bývajú agresívni a vulgárni ľudia pokojnejší.
V článku sa dočítate:
- prečo Migaľ neodporúča návštevu niektorých bratislavských podnikov,
- ako prebiehala výmetnica v Starej Pekárni v roku 1998,
- ktoré známe razie boli politicky motivované,
- za ktorý zásah sa ospravedlňoval minister vnútra Kaliňák.
Štátna polícia nemá techniku, ktorá by vedela vyhotoviť záznam aj v šere, povedal poslancom z ľudskoprávneho výboru začiatkom septembra šéf polície Ľubomír Solák. Výbor si ho predvolal mesiac po razii v centre Kácečko.
Ministerstvo vnútra plánuje nakúpiť telové kamery v prvej polovici budúceho roka.
Migaľ svojej dcére kluby neodporúča
O žiadosti polície, aby sa razie zúčastnili aj kukláči, rozhoduje krajský policajný riaditeľ. Vedenie polície však nevie ani po siedmich raziách, ktoré v Bratislave urobili od začiatku roka, riadne zdôvodniť, prečo bol potrebný tvrdý zásah s kukláčmi.
Bývalý policajný šéf Jaroslav Spišiak, dnes poslanec PS, chce preto zvolať brannobezpečnostný výbor. Vysvetlenie finančnej správy, že v kluboch kontroluje vydávanie bločkov, mu nestačí.
Raziu v Kácečku prešetrujú, policajný šéf o tom nevie a inšpekcia zabudla na záznam z kamier Čítajte Nesúhlasí s ním Samuel Migaľ z Hlasu, ktorý je podpredsedom výboru. Reštrikcie po neuposlúchnutí pokynov zasahujúcich zložiek sú podľa neho na mieste. Nemali by byť podľa neho mierené proti tým, ktorí neužívajú drogy.
"Nie som zástancom šikanovania, ale na druhej strane, mám 17-ročnú dcéru a bol by som veľmi nerád, ak by jej niekto na diskotéke ponúkal drogy alebo nasypal niečo do pitia,” hovorí Migaľ.
Kukláči kričia a keď je to nutné, používajú silu, sú tak cvičení - toto podľa Spišiaka nie je problém. V 90. rokoch ich využíval, keď bojoval v kluboch proti zločineckým skupinám. Teraz sú kukláči podľa neho neprimeranou silou, ktorá zbytočne straší. Za jeho úradovania robili razie uniformovaní policajti, povedal.
"Určite to nie je príjemný zážitok a preto aj svojej dcére odporúčam, aby nechodila do podnikov, o ktorých sa vie, že sa v nich užívajú drogy. V takýto kluboch treba očakávať, že môže prísť razia,” hovorí Migaľ.
Záťahy podľa neho odstrašujú dílerov aj užívateľov od toho, aby nosili drogy do podnikov, čo by vraj mohli oceniť aj majitelia.
Majiteľ Kácečka: Policajná razia mi na dlhý čas pokazila leto a osobný život Čítajte Podozrení zo zneužitia policajnej sily, aj s oveľa vážnejšími následkami, bolo v minulosti viacero. V žiadnom z vybraných prípadov zasahujúcich policajtov doteraz nepotrestali.
Stará pekáreň - akcia Výmetnica (1998)
Pred voľbami 1998 urobila polícia raziu v nitrianskom klube Stará pekáreň, kde bol míting opozičnej Demokratickej strany. Prítomní boli aj jej podpredseda František Šebej a humorista Stano Radič.
Prišlo asi 50 policajtov so psami, na ľudí mierili brokovnicami. Dve ženy skolabovali. Pri akcii s názvom Výmetnica policajti najskôr v klube nič nelegálne nenašli. Neskôr sa vrátili, a tvrdili, že v sedačke našli ukryté drogy a na toalete výbušninu Danubit.
Prítomní zásah vnímali ako spravodajskú akciu riadenú SIS. Bolo to za éry premiéra Vladimíra Mečiara z HZDS, keď polícia a tajná služba pod vedením Ivana Lexu čelili viacerým podozreniam zo zneužívania právomocí proti kritikom vlády.
Vyšetrovanie, ktoré polícia rozbehla po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu z SDKÚ, spomínanú verziu potvrdilo. V roku 2002 vyšetrovateľ obvinil bývalého šéfa polície v Nitre Dušana Malovca a dvoch príslušníkov SIS Romana Doležala a Štefana Hiblára.
Súdy sa roky naťahovali. Kauzu uzavreli až v roku 2011, oslobodením všetkých obžalovaných pre nedostatok dôkazov.
Moldava nad Bodvou - razia v osade (2013)
V lete 2013 vtrhlo do rómskej osady v Moldave nad Bodvou asi 60 policajtov a mlátili miestnych obyvateľov. Ľudia zásah vnímali ako odplatu za to, že dva dni pred ním Rómovia v osade poškodili kameňmi policajné auto.
Podozrenia zo zneužitia policajnej sily začala vyšetrovať inšpekcia ministerstva vnútra. Šéfoval jej vtedy Ivan Ševčík, dnes poslanec za koaličnú SNS.
Vtedajší minister vnútra Róbert Kaliňák zo Smeru od začiatku rázne vystupoval v prospech zasahujúcich policajtov. Tvrdil, že "zásah bol vykonaný správne a bol na miestne, jednoducho nikto nerešpektoval výzvu“.
Krátko po razii prišiel do Moldavy policajtov osobne podporiť aj s vtedajším premiérom Robertom Ficom. Políciu riadil súčasný podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar.
Vyšetrovanie sa otočilo proti zbitým Rómom, ktorých obvinili z krivej výpovede. V júni 2022 Európsky súd pre ľudské práva na základe schváleného zmieru priznal obetiam razie odškodné, spolu 110-tisíc eur. Vyšetrovanie prípadu nie je uzavreté doteraz.
Šikanovanie detí na stanici - Košice (2009)
Prípad bol výnimočný tým, že si ho sami policajti zdokumentovali na videu, ktoré neskôr zverejnil denník SME. V marci 2009 predviedli šesť rómskych chlapcov z Lunika IX na obvodné oddelenie polície Košice-Juh pre podozrenie z lúpežného prepadnutia dôchodkyne, ktoré sa neskôr potvrdilo.
Video ukázalo, ako ich šikanovali, ponižovali, huckali na nich psy. Chlapci sa museli navzájom fackovať, vyzliekať sa a plniť nezmyselné príkazy. Vtedajšieho policajného prezidenta Jána Packu video pobúrilo. Fakt, že si policajti svoje konanie dokonca nahrávali, označil za “nebotyčnú hlúposť”.
Desiatich policajtov obvinili zo zneužitia právomoci. Proces sa však doteraz naťahuje. Súdy sa totiž nevedia zhodnúť, či video možno uznať ako legálny dôkaz. Prípad sa dostal až na Ústavný súd.
Vo februári Mestský súd Košice policajtov opäť oslobodil pre nedostatok dôkazov. Verdikt však stále nie je právoplatný. Na základe odvolania prokurátora bude pokračovať na krajskom súde v Košiciach.
Streľba na študentov na diaľnici (2013)
V júni 2013 policajti na diaľnici D2 streľbou zastavovali auto, v ktorom sa viezli štyria študenti. Incidentu predchádzalo nedorozumenie, keď policajti auto pokynom zastavovali. Šofér hovoril, že si myslel, že mu naopak dávajú signál, aby pokračoval v jazde.
Najskôr vypálili varovné výstrely do vzduchu, dve rany potom zasiahli auto. Nezranili nikoho. Auto zastavovali, lebo bolo v minulosti evidované na Milana Ďuriša, podozrivého z dvojnásobnej vraždy v Zuberci na Orave. Ten ho však už tri roky nepoužíval. Policajti mali informácie zo starej databázy.
Po zastavení vozidla policajti študentov bezdôvodne tri hodiny zadržiavali na mieste v odstavnom pruhu. Z akcie existoval videozáznam, ktorý polícia medzičasom zmazala.
Minister Kaliňák musel prípad vysvetľovať branno-bezpečnostnému výboru parlamentu. Generálna prokuratúra po dvoch rokoch vyšetrovania rozhodla, že trestný čin policajti nespáchali. Študentov Kaliňák odškodnil - zo svojho im dal po tritisíc eur.
Gruzínska novinárka - ospravedlnenie ministra (2007)
Medzinárodný dosah mal kuriózny incident, ktorý sa odohral v novembri 2007 v Bratislave. Počas návštevy kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva polícia pred Prezidentským palácom zadržala 48-ročnú kazašskú novinárku žijúcu v Poľsku Balli Marzecovú. Údajne narušila verejný poriadok.
Novinárka prišla do Bratislavy protestovať proti Nazarbajevovmu autoritárskemu režimu. Mala aj povolenie z magistrátu.
Kazaška najskôr pred prezidentským palácom ocenila úroveň demokracie na Slovensku a možnosť slobodne prejaviť svoj názor. Keď však začala rušiť uvítací ceremoniál, policajti ju spacifikovali. Násilím ju z miesta odviezli. Spôsobili jej aj drobné zranenia. Zobrali ju na policajné oddelenie, kde ju vypočuli a pred polnocou ju prepustili na slobodu.
Minister Kaliňák sa na druhý deň novinárke za zásah ospravedlnil a označil ho za nedorozumenie. Prípad musel vysvetľovať na poľskom veľvyslanectve, keďže Marzecová žila v Poľsku a mala aj jeho občianstvo.
Policajti podľa Kaliňáka nedostali včas informáciu, že žena mala povolenie. Ako odškodné jej minister venoval víkendový pobyt v Tatrách.
Kauza Gorila - zásah v sídle Penty (2020)
V septembri tohto roka prokuratúra zrušila obvinenia hlavným aktérom korupčnej kauzy Gorila, ktorá sa ťahala od roku 2005. SIS vtedy na základe odpočúvania konšpiračného bytu finančnej skupiny Penta zadokumentovala podozrenia z korumpovania štátnych úradníkov a politikov.
Penta od začiatku tvrdila, že Gorila je fikcia. V októbri 2019 však niekto zverejnil na internete nahrávku z odpočúvania.
Vyšetrovanie prípadu od začiatku blokovali vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka a šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik. Až v decembri 2020 polícia v kauze obvinila šéfa Penty Jaroslava Haščáka, ktorý konšpiračný byt využíval pre svoje potreby.
V deň Haščákovho obvinenia, 1. decembra 2020, polícia urobila veľkú raziu v bratislavskom Digital parku, kde má Penta sídlo. Asi 60 kukláčov podľa Haščákových právnikov v budove bezdôvodne traumatizovalo zamestnancov. Zásah označili za neprimeranú demonštráciu sily.
Obrátili sa na Ústavný súd, ktorý sa však priebehom prehliadky odmietol zaoberať. Potom podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Prípadom sa doteraz zaoberá aj policajná inšpekcia.
