Petržalský Draždiak síce patrí medzi najobľúbenejšie miesta v mestskej časti, možnosti oddychovej zóny však zďaleka nenapĺňa. Jeho okolie je miestami neupravené a o priestor tam bojujú plavci s rybármi.
Na rozdiel od iných prírodných vodných plôch ako Kuchajda, Draždiak nie je oficiálnym kúpaliskom, lebo ponad jazero je natiahnuté vedenie veľmi vysokého napätia.
„Keď prídem na Draždiak, každý tretí človek sa má pýta, kedy sa preloží vysoké napätie,“ povedal starosta Petržalky Ján Hrčka v online diskusii s obyvateľmi.
Mestská časť by vedenie v najbližších mesiacoch rada dala preložiť, predtým však rieši, či o prekládku za štyri milióny eur majú záujem obyvatelia.
Nápad preložiť vysoké napätie mimo obľúbené jazero a obytnú zónu znie logicky, ale niektorí obyvatelia sa boja, že sa potom na jazero môže vyberať vstupné a v okolí pribudnúť výstavba.
Samospráva uvažovala o referende, nakoniec miestni poslanci rozhodli, že názor verejnosti budú zisťovať inak a adresnejšie.
Petržalka ohlásila na október trojicu verejných rokovaní. Na stretnutiach chce zároveň reagovať aj na obavy obyvateľov.
Mestská časť sa pre prekládku musí rozhodnúť do marca, inak podľa starostu nestihne termíny Západoslovenskej distribučnej, a v Petržalke len vymenia káble.
O prekládke sa už hovorilo
Letné prírodné kúpalisko vzniklo okolo roku 1982 po ťažbe štrku. Zaplavilo ho po napustení gabčíkovskej zdrže, keď stúpli hladiny spodných vôd. Vodná plocha má 13 hektárov a okrem plavcov sa tam zdržiavajú aj početné kŕdle labutí, kačiek a iných vodných vtákov.
Elektrické vedenie natiahli už začiatkom 60. rokov, v tom čase ešte mimo zastavaného územia Bratislavy.
O prekládke vedenia mestská časť rokuje od roku 2007. Západoslovenská distribučná vtedy tvrdila, že vzhľadom na vlastnícke vzťahy a nesúlad s územným plánom sa prekládka vlastne nedá uskutočniť.
Tému znovu otvorili nedávno, keď distribučná spoločnosť prišla s plánom vymeniť káble veľmi vysokého napätia a mestská časť navrhla, aby pritom došlo aj k prekládke vedenia.
„Ak to teraz nepreložíme, tak to už nikto najbližších 30 rokov nepreloží,“ povedal na zastupiteľstve starosta.
„Mestská časť by sa zrejme nevyhla tomu, aby musela dať 1,5 milióna,“ pokračuje Hrčka. Od 500-tisíc do 1,5 milióna eur by získali od Západoslovenskej distribučnej, Petržalka sa spolieha, že prispeje aj mesto.
„Prípadnej diskusii sme otvorení,“ potvrdil hovorca magistrátu Peter Bubla.
Územie sa dá využiť lepšie
Pod vedením a v jeho ochrannom pásme, teda v úseku širokom asi 40 metrov, sa nemôže vykonávať žiadna činnosť bez súhlasu správcu. Aj ďalšie pozemky sú preto dnes nevyužiteľné.
Neďaleko na Topoľčianskej je parkovisko, podľa starostu je záujem postaviť namiesto neho parkovací dom, ale zatiaľ sa to nedá.
Prípadného pádu vedenia do jazera sa kúpajúci neobávajú. „Za 45 rokov, čo tam bývam a kúpem sa, je to najmenej, čo mi prekáža,“ píšu napríklad na sociálnych sieťach.
Západoslovenská distribučná vybrané lokality kontroluje častejšie, prípadný pád vodiča na zem alebo do vody je nebezpečná situácia, ktorá prináša hrozbu skratu s veľkým množstvom energie.
„Ak by k takejto situácii prišlo, je úlohou nastaveného, automatizovaného systému chránenia zabezpečiť vypnutie vedenia v čo najkratšom čase, teda do 0,1 sekundy,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Michaela Dobošová.
Živé časti vedenia pod napätím sú izolované od konštrukcií podperných bodov, ktoré sú spojené so zemou.
Technicky náročné
Vedenie od Podunajských Biskupíc by mestská časť po prekrižovaní rieky Dunaj rada odklonila na juh. Zo spodnej strany by obišlo novú bytovú zástavbu v južnej časti Petržalky, nadkrižovalo štátnu cestu I/2 a železničnú trať Bratislava – Rajka a napojilo sa na jestvujúce vedenie.

„Celkovo by v takomto prípade bolo demontovaných 12 kusov podperných bodov s vedením v dĺžke viac ako 2,3 kilometra v husto zastavanom území mestskej časti Petržalka,“ hovorí Dobošová.
Prekládka je technicky náročná aj preto, že na novej trase vyžaduje náročnejší spôsob zakladania podperných bodov v záplavovom území Dunaja.
Podľa územného plánu je na trase viac výstužných stožiarov, čo znamená viac materiálu na stavbu. „Okrem technických aspektov sú však nemenej dôležité náročné povoľovacie procesy a majetkovoprávne vyrovnanie,“ hovorí Dobošová.
„Asi najbližšie k prekládke bola zatiaľ Petržalka v roku 2016, za starostu Vladimíra Bajana. Financie, ktoré na ňu získala od spoločnosti Dalkia (dnes Veolia Energia Slovensko) ako bonus za predĺženie nájomnej zmluvy, však napokon samospráva použila na iné účely,“ informuje hovorkyňa Petržalky Mária Halášková.
Spoplatnenie vraj nehrozí, stavia sa aj tak
Starosta rozhodne tvrdí, že spoplatnenie Draždiaka nehrozí. Mestská časť dotknuté pozemky ani nevlastní. Spoplatneniu nie sú podľa starostu naklonení ani väčšinoví vlastníci, teda štátne lesy, magistrát a súkromné spoločnosti.
Niektorí obyvatelia sa ešte viac obávajú, že sa pozemky v okolí si všimnú developeri.
Starosta Hrčka hovorí, že nie je zástancom žiadnej výstavby na Draždiaku. „Na druhej strane, ak vlastník pozemku v zmysle platného územného plánu stavia to, čo mu tam regulatív povoľuje, ako stavebný úrad môžem len skontrolovať, či je všetko dodržané,“ hovorí.
Pozemky pod elektrickým vedením patria hlavnému mestu, ich okamžité zastavanie je teda nepravdepodobné.
Na brehu Draždiaka sa pritom stavia už dávno. Na južnej strane stojí bývalý hotel Bonbón, dnes Draždiak Haus, neďaleko si polikliniku postavila Penta.
„Poliklinika Medissimo je v území určenom na šport a rekreáciu, takže bola skolaudovaná ako poliklinika pre športovcov, čím sa obišiel zákon aj územný plán,“ podotkol starosta.
V príprave sú projekty Tri vŕby a Južná pláž. Tri vŕby majú nahradiť Ústav lekárskej kozmetiky súborom troch objektov s obchodmi, administratívou a bývaním, doplneným o verejný priestor smerom k Veľkému Draždiaku. Susedná Južná pláž má priniesť ďalšie polyfunkčné objekty.
Proti sa postavila časť verejnosti. Developer Južnej pláže V. D. Lake upozorňuje, že po pripomienkach poslancov už urobili do projektu zásahy. Mestskú časť požiadal o nájom časti pláže.
Na poslednom zastupiteľstve petržalskí poslanci žiadosť ako prípad hodný osobitného zreteľa opäť tesne neschválili.