Výmetnica ako z deväťdesiatych, tak ľudia opisovali augustovú raziu v Kácečku. Majiteľovi kultúrneho centra IVANOVI PÄTOPRSTÉMU narušila leto aj osobný život. Dva mesiace od udalosti sa však rozhodol o nej hovoriť, pretože nesúhlasí s tým, ako policajní hodnostári vykreslili priebeh udalosti na parlamentnom výbore.
V rozhovore často opakuje slovo strach. „Vždy, keď sa blíži víkend a je tu veľa ľudí, uvedomujem si, že sa tu môže niečo pokaziť a udiať a do toho mi teraz ešte prišiel veľký strašiak, či sa ešte raz zopakuje razia,“ hovorí.
V článku sa dočítate:
- ako raziu prežil majiteľ klubu,
- či zvažuje posunúť vec na prešetrenie,
- čo ho vytiahlo von podporiť na proteste štrajkujúcich umelcov,
- ako sa vyhol tomu, aby nové bistro nezatiahli do debát o Izraeli a Palestíne.
Keď ste pred rokmi otvorili v obchodnom dome Dunaj, jedna prevádzkarka vám prišla osobne poďakovať za to, že ste do ulice vrátili život, ktorý z nej zmizol po otvorení nákupného centra Eurovea. Zachránili ste jej podnik pred krachom. Čo na vás hovoria noví susedia?
Po tom, čo sme otvorili sálu s programom, sa viacerí sťažovali na hluk. Prišli sme na to, že niektoré pekné veci, ktoré sme chceli zachovať, boli kontraproduktívne - napríklad svetlíky v sále. Vychádzalo cez ne šialene veľa hluku. Susedom sme sa za to ospravedlnili a do dvoch týždňov svetlíky zadebnili tak, aby sa už hluk nešíril.
Teraz hľadáme využitie terasy, ktorá láka nielen zákazníkov, ale aj organizátorov a firmy, každý by tam chcel niečo robiť. V lete sme to zatiaľ len opatrne skúšali a ukázalo sa, že pri hudobnej produkcii tu vzniká problém s jednou susedkou. V septembri sme preto drvivú väčšinu programu presunuli do vnútorných priestorov a tomu, čo sa nedalo, sme na terase našli miesto, odkiaľ sa zvuk až tak veľmi nešíril. Na terasu sme nainštalovali aj merač hluku a ak sa nám nepodarí nájsť spôsob, akým hudbou na terase nebudeme vyrušovať susedu, tak to robiť nebudeme.
Rekonštrukciu mestských kúpeľov Grössling spomalili námietky pár susedov, ktorí sa obávali, že lavičky do ulice pritiahnu hluk. Nepatria hluk a ľudia k životu vo väčšom meste?
Paradoxne, jedinú pochvalu, ktorú sme dostali, máme od veľmi starej susedy, ktorá ku nám býva najbližšie. Bola veľmi milá a zvedavá a prišla sa sem pozrieť aj počas výstavby. Suseda, ktorú som spomínal, je mladšia a aj sem chodieva. Bežná vrava jej neprekáža a považuje ju za prirodzenú súčasť života v meste. Keď nám pošle nahrávku, podľa žánru hudby jej dokážeme povedať, že ju nerušíme my, ale niekto iný. Už tu totiž nie sme sami.
Cez svetlíky pred tým prúdilo svetlo, teraz sú zadebnené, aby nešírili hluk. (zdroj: Marko Erd)Kácečko je oproti svojmu starému ja násobne väčšie, no aj tak sa vám ho darí zapĺňať. Čo za priestor u vás ľudia nachádzajú, že sa sem vracajú v takých počtoch?
Toto ja neviem. Počet návštevníkov sa nám znásobil a je to z veľkej časti aj tým, že sa k nám vracajú tí, čo k nám chodili pred rokmi. Za takmer dvanásť rokov, ktoré sme strávili v minulom priestore, sa u nás vystriedalo niekoľko generácií. Teraz sem chodí trojnásobok ľudí a z veľkej časti sú to práve staršie generácie, ktoré chodili do OD Dunaj, niektorých si ešte matne pamätám. Priestor je asi krajší a akceptovateľnejší aj pre staršiu generáciu, no a v konečnom dôsledku im aj vyrástli deti a môžu sa tu zastaviť aj cez víkend. Cez deň k nám chodia aj rodiny s deťmi a psami, ktorých sú tu zrazu desiatky.
Z KC Dunaj je Kácečko. Obľúbený podnik sa presťahoval na strechu Prioru Čítajte Okrem toho vieme priestor odčleniť od hudobnej produkcie, takže návštevník príde na pivo alebo na malinovku a ani nemusí vedieť, že u nás prebieha nejaká akcia. Na terase ani nevyberáme vstupné a ak áno, až po jednej v noci. Striktne dbáme na to, aby sme boli barom sedem dní v týždni - má to však aj výnimky.
