BRATISLAVA. Nedávnej povodňovej situácii na potoku Vydrica nebolo možné pre extrémny úhrn zrážok, ktoré spadli v jej povodí, zabrániť. Vyplýva to z vyjadrenia hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Mariána Bocáka.
Vydrica sa vyliala z koryta uplynulý víkend a povodeň spôsobila škody v oblasti Partizánskej lúky na Železnej studničke v Bratislave. Zaplavila aj časť bratislavskej zoo.
"Povodne nie je možné vopred predpovedať, vieme ich dôsledky zmierniť. Čiastočne ich dosah je možné zmierniť lepším hospodárením na území povodia, čo znamená predovšetkým nevytvárať sústredený odtok vôd na lesných cestách, zabezpečiť, aby do koryta nebolo splavené popadané drevo a podobne. Alternatívne sa dá povodňové riziko znížiť vybudovaním napríklad nadrží a poldrov na akumuláciu vody a zníženie odtoku," uviedol Bocák.
Pôda už nestíhala sať vodu
Podľa neho je zároveň potrebné využiť schopnosť pôdy zadržiavať vodu.
"Tá je však tiež limitovaná a po úplnom nasýtení pôdneho horizontu dochádza k odtoku všetkých spadnutých zrážok. Dovolíme si tvrdiť, že v prípade extrémneho úhrnu zrážok, ktoré spadli v povodí, nebolo možné zabrániť povodňovej situácii na Vydrici," vysvetlil Bocák.
Intenzívne dažde a následné nasýtenie lesov v povodí Vydrice spôsobili podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu jej vybreženie aj napriek viacerým opatreniam.
"Mestské lesy ostatné roky realizovali viaceré vodozádržné opatrenia, či už sú to odrážky na lesných cestách, aby sa tieto nemenili na odvodňovacie kanály, ale rovnako budujú aj mokrade, ktoré dokážu zadržať vodu," priblížil Mrva.
Starosta Devínskej Novej Vsi odhadol škody po povodniach na 112 miliónov eur Čítajte Spomalenie odtoku zrážkovej vody
Bocák a Mrva sa zhodujú v tom, že prívalové zrážky a následné bleskové záplavy sa budú vyskytovať častejšie a je potrebné sa na ne pripraviť. Riešením na zmiernenie ich následkov by mala byť podľa Bocáka kombinácia rôznych opatrení zeleného a technického charakteru.
Adaptácia na extrémne zrážky pomocou udržateľného hospodárenia s vodou je súčasťou Klimatického plánu Bratislavy.
"V kontexte extrémnych zrážok a lokálnych záplav znamená udržateľné hospodárenie s vodou predovšetkým úsilie o spomalenie odtoku zrážkovej vody a, ak je to možné, jej vsakovanie do pôdy alebo jej využitie pre technické účely. Na to slúžia rôzne vodozádržné opatrenia od zelených striech a dažďových záhrad cez podzemné retenčné a vsakovacie objekty až po veľké objekty typu poldrov," povedal Mrva.
Doplnil, že mesto už zavádza niektoré vodozádržné opatrenia, napríklad zelené pásy a vodopriepustné dlažby, aby sa znížil odtok dažďovej vody do kanalizácie.
